Filozoficko-estetický pohľad na vývoj piesne a vokálnej skladby v jednotlivých štýlových obdobiach

  • Русский
  • Deutsch
  • English
  • Slovenčina
Filozoficko-estetický pohľad na vývoj piesne a vokálnej skladby v jednotlivých štýlových obdobiach

Otília Moravčíková
Diplomová práca
Katedra hudby, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, 2004.

Diplomová práca Filozoficko – estetický pohľad na vývoj piesne a vokálnej skladby v jednotlivých štýlových obdobiach vysvetľuje vývoj piesne v historickom kontexte a vo vzťahu k duchovným inšpiráciám. Archanjelský rytmus, striedanie 354 a 72 ročných cyklov, objasnil vo svojej Angelológii dejín jej autor Emil Páleš. Pohľad na pieseň cez charaktery jednotlivých archanjelov osvetľuje nielen dejiny piesne, ale i dejiny hudobnej teórie, estetiky a filozofie hudby. Výsledky práce potvrdzujú synchronicitu javov v hudobnom umení s prejavmi vládnuceho archanjela.

Fakt, že umelecké štýly majú svoju pravdivú podstatu, ktorá je zachytená umelcami, núti estetikov k zamysleniu nad premenlivosťou estetického ideálu v toku vekov. Diplomová práca sa snaží poodhaliť závoj času a porozumieť kvalite a tvaru piesne, jej expresii. Zastáva názor, že skutočný dejinný i umelecký pohyb nenastáva mechanicky, nedá sa vysvetliť zvonku, ale z vnútra človeka. Z človeka, ktorý cíti pravzory, ktorého myseľ reaguje na objektívne duchovné impulzy. Vyššie pravdy si vždy vyžadovali vyšší typ vedomia, preto môžeme odpovede nájsť u umelcov a filozofov.

Z hľadiska dejín hudby sa pieseň predstavuje ako zvukový erb doby. Jej melodika a rytmus je dôkladne vypracovaný, má svoju charakteristickú tektoniku a vnútorné vzťahy.

Krása nás sprevádza od kolísky, rozvíja v nás uvedomelý vkus, zmysel pre tvar a vysokú pokoru duše. Cieľom práce je i zodpovedanie otázky, či hudba, táto veľká sila, je iba prázdnou abstraktnou veličinou.

Diplomová práca je postavená na otázkach, analógiách a hľadaní vzťahov v prienikoch dejín hudby s muzikológiou, hudobnou teóriou, tektonikou, tonalitou, harmóniou, psychológiou, architektúrou, výtvarným umením, s estetikou, filozofiou a konkrétnymi duchovnými bytosťami, archanjelmi. Tak sa nám pieseň ukáže v novej podobe, ktorá sa nedá uchopiť zmyslovo, ale cez súvis vzťahov, ktorý prináleží duchu. Piesni môžeme porozumieť na základe duchovnej estetiky, vnímaním jej nadzmyslovej krásy.

Krása je Múdrosť spočívajúca v jednote, ktorá musí zákonite vychádzať z rôzností. Filozofia, láska k Sophii, Múdrosti, je tou duchovnou silou, ktorá dáva zmysel všetkému amorfnému, spája totožné s netotožným, ohraničené s neohraničeným. Preto pohľad na pieseň nie je úzkou výsečou poznania, ale rozpína sa na ostatné /netotožné/ oblasti.

V ohnivkách piesní môžeme nájsť punc archanjela Gabriela, inšpirátora vedy, archanjela Rafaela, anjela čistého intelektu, pieseň môžeme spojiť s archanjelom Anaelom, anjelskou dušou citu, s archanjelom Samaelom, duchovnou bytosťou sily, s archanjelom Zacharielom, spravodlivým duchom, s archanjelom Orifielom, anjelom samoty a vôle. Napokon môžeme v piesni nájsť svetlo archanjela Michaela, ktorý je duchovnou bytosťou lásky, pravdy a slobody.

Premeny hudobného materiálu piesne sledujú myšlienky archanjelov, je to zvukový nosič vekov. Umenie má silu, schopnosť a poslanie otvárať človeka pre vyššie svety. Je ochrannou silou v človeku, aby jeho svet pravzorov nezaspal, ale žiaril na ceste človeka k Pravde.

PrílohaVeľkosť
Otilia_Moravcikova_DP_Filozoficko-esteticky_pohlad_na_vyvoj_piesne.pdf1.49 MB