Rytmy v dejinách a starobabylonský kalendár

  • Русский
  • Deutsch
  • English
  • Slovenčina
Rytmy v dejinách a starobabylonský kalendár

E. Páleš
(23. seminár "Človek v jeho zemskom a kozmickom prostredí", Úpice, Česká republika, 21.-23. mája 2002)


Historické pozadie: Babylonskému panteónu dominovalo sedembožstvo, sed­mi­ca bohov, ktorých sto­tož­ňovali so siedmimi telesami slnečnej sús­tavy pozo­ro­va­teľ­nými voľným okom. Sín, Nabu, Inanna, Ša­maš, Nergal, Marduk, Ningirsu boli du­chovnými in­te­ligenciami Mesiaca, Merkúra, Venuše, Slnka, Marsu, Jupitera, Sa­tur­na. Títo bo­ho­via mali podľa predstáv babylonskej astrológie rozdelenú aj vládu nad jed­not­li­vý­­mi stupňami zverokruhu, ktorého delenie na 360 stupňov pochádza tak­tiež z Mezo­po­támie. Pretože jarný bod sa vplyvom precesného pohybu zemskej osi posunie o je­den oblúkový stupeň za 72 rokov, ukazuje ako aká­si ručička sve­to­vých hodín kaž­dých 72 rokov na iný oblúkový stupeň nebeskej klenby.

Ten boh, ku ktorého domu na oblohe sa prikláňala zemská os, bol vládnucim du­chom času. Každých 72 ro­kov teda vládol ako duch času iný zo siedmich bohov. Za 7 x 72 = 504 rokov sa vystriedal celý kruh bo­hov, takže vždy po 504 rokoch pri­šlo na rad jedno a to isté božstvo. 72 rokov predstavuje platónsky deň, 504 rokov pla­tónsky týždeň. Na tejto koncepcii bol založený posvätný kalendár babylonských kňazov. Keď v ro­ku 747 pr. n. l.  nastúpil na trón babylonský kráľ Nabú-násir, dali po­rozbíjať hlinené tabuľky na znak, že za­čína nový vek, vek Barana. Menším du­chom času, ktorý ovláda (odzadu) prvý stupeň Barana, sa vte­dy stal Šamaš, Slnko. Po ňom nasledovali Nergal, Marduk, Ningirsu, Sín, Nabu, Inanna, Šamaš... atď.

Cieľ: Preveriť, či starobabylonskému kalendáru zodpovedajú nejaké skutočné ryt­­my v dejinách. Bu­de­me skúmať tri zo siedmich babylonských božstiev: Nin­gir­su, mezopotámsky Saturn, bol mestským ochran­ným božstvom Lagaša, kde sa sú­stre­­ďovali vynikajúci dejepisci. Nabu, boh planéty Merkúr, bol patrónom le­kárstva a mal svätyňu v Borsippe. Inannu, Venušu, bohyňu lásky, vášne a krásnych umení uctievali v Uru­ku. Im pripisované obdobia sú nasledovné (uvádzame stredy príslušných 72-roč­ných období):

Ningirsu  Saturn               27°, 20°, 13°, 6° ^             rok -495, 9, 513, 1017

Nabu       Merkúr             25°, 18°, 11°, 4° ^             rok -351, 153, 657, 1161

Inanna     Venuša              24°, 17°, 10°, 3° ^             rok -279, 225, 729, 1233

Údaje: Analyzovali sme súbor 229 slávnych básnikov (57 arabských, 40 perz­ských, 78 čínskych, 54 japonských) žijúcich medzi rokmi 1200 pr. n. l. až 1900 n. l. Ďa­lej súbor 72 slávnych dejepiscov (46 grécko-rímskych, 26 čínskych) a 70 sláv­nych lekárov (44 grécko-rímskych, 18 čínskych, 8 indických) žijúcich medzi 700 pr. n. l a 1400 n. l. Zoznamy slávnych osobností sme čerpali z Kroe­berovej kni­hy „Kon­figurácie kul­túr­ne­ho rastu“ (1969). Je to jedna z najobsiahlejších a naj­uzná­­va­nej­­ších štú­dií v tejto ob­lasti. Kroeber taktiež  kvalitatívne ohodnotil stu­peň vý­znam­nos­ti kaž­­dé­ho génia – tí najlepší z najlepších, ako Hippo­kra­tes, Herodotos, Homér bo­li označení hviez­dič­kou. To sme vzali do úvahy ta­kým spôsobom, že hviez­dič­­kou ozna­čení géniovia sa po­čítali za dvoch. Vý­sled­kom toho bolo bodovanie, kto­ré vy­jad­­ro­valo rozsah tvori­vých aktivít v danom odvetví osobitne pre každé pol­sto­­ro­čie.

Metóda: Použili sme Fisherov periodogram, aby hľadal „naslepo“ ne­ja­ké výz­nam­né dĺžky periód T.    V druhom kroku sme použili Halbergov ko­si­nor na tes­to­va­nie prítomnosti jednej dominantnej periódy τ (grécke písmeno tau). Tá bola vybratá s ohľadom na výsledok periodogramu. Výsledky pred­kladáme ako bodové odhady pa­­­ra­metrov s intervalmi ich 95% spoľahlivosti a v podobe grafov.

Výsledky: Periodogram zistil v každom súbore prítomnosť jedinej dominantnej pe­riódy, ktorá bola štatisticky významná. Dĺžka periódy bola vo všetkých troch prí­pa­doch okolo 500-ročná:

ODVETVIE  DĹŽKA PERIÓDY PRAVDEPODOBNOSŤ
dejepis 495 p< 0.04
medicína 538 p < 0.01
poézia 460 p < 0.03
priemer 498  
predpoveď 504  

Z tohoto dôvodu sme zvolili 500-ročnú periódu pre výpočet kosinoru. Bola sig­ni­­fikantná vo všetkých troch prípadoch (p < 0.05) a vysoko signifikantná v prípade me­dicíny a dejepisu (p < 0.001). Prvá kul­mi­ná­cia (akrofáza) odhadovaného skóre de­­jepiscov po začiatku letopočtu bola zistená okolo roku 42, lekárov oko­lo roku 153 a básnikov okolo roku 201. Susedné kulminácie sa na­chá­dza­jú vo vzdia­lenosti ná­sobkov 500-ročnej periódy smerom dopredu aj dozadu.

ODVETVIE ZISTENÁ AKROFÁZA PREDPOKLADANÁ AKROFÁZA CHYBA PRAVDEPODOBNOSŤ
dejepis 42 9 +33 p< 0.001
medicína 153 153 0 p < 0.001
poézia 201 225 -24 p < 0.05
priemer     +3  

     

Diskusia a záver: Môžeme konštatovať, že posvätný kalendár baby­lon­ských kňa­zov sa empiricky po­tvr­dil. A to aspoň čiastočne: pre antický a čínsky de­je­­pis, an­tic­kú, čínsku a indickú medicínu a pre dejiny arab­skej, perzskej, čínskej a ja­­pon­skej poézie. Sociokultúrnu dynamiku v uvedených oblastiach a krajinách mož­­no na­ozaj najlepšie aproximovať približne 500-ročnou periodickou funkciou. Vyni­ka­júci de­je­pisci sa ob­javovali v obdobiach tradične pripisovaných Ningirsuovi, veľ­kí le­kári v obdobiach patróna medicíny Na­bu­ho. A vlny špičkovej poézie sa vracali pra­­vi­delne každých 500 rokov v obdobiach bohyne lásky, Inanny, Ve­nuše. Naša in­fe­renč­ná štatistická analýza identifikovala tento starý baby­lon­­­ský rytmus s pre­kva­pu­jú­cou pres­nosťou: v odhade dĺžky periódy s chybou iba 6 rokov a v odhade akro­fáz sa pomýlila iba o 3 roky opro­ti očakávaniu.

Uvedomme si, že tieto dejinné rytmy sú nielen samy osebe štatisticky vysoko vý­znamné, ale sú navyše aj potvrdením predikcie starej prinajmenšom tritisíc ro­kov. Babylonské kňazstvo vedelo o príchode veľ­kých kultúrnych vĺn dávno pred­tým, než sa odohrali. Je to ďalší dôvod na to, aby sme prehodnotili náš vzťah k mýtom. Často ide o poznatky v obraznej podobe, ktoré museli byť výsledkom skúsenosti, nie čírej fan­tázie alebo neopodstatnených špekulácií.

Aké sú príčiny tejto periodicity zostáva otvorenou otázkou na diskusiu. Jej prí­či­ny nemožno hľadať len vo vnútornej dynamike daných kultúrnych telies. V iných našich prácach (Páleš & Mikulecký, 2002a, 2002b, 2003) sme totiž ukázali, že tento rytmus existuje aj v kultúrach, ktoré sú navzájom izolované, a odohráva sa synchrónne. Malo by ísť skôr o nejaký globálny, celozemský alebo kozmický faktor. Ťažko si však pred­staviť, že by nejaké fyzikálne pole (napríklad periodické výkyvy geomag­ne­tic­ké­ho indexu alebo slneč­nej aktivity) mohlo mať také kvalitatívne diferencované účin­ky na sociokultúrnu sféru, aby v jednom ob­dobí podnecovalo rozkvet poézie a inokedy zase rozkvet dejepisectva alebo medicíny. V našej mono­gra­fii na túto tému (Páleš, 2001) sme podporili hypotézu C. G. Junga, podľa ktorej sa v kolektívnom nevedomí ľud­stva odohráva dlhodobé pravidelné striedanie du­šev­­ných dominánt, archetypov, a to sa navonok preja­vu­je v striedaní ná­bo­žen­ských kultov, filozofických smerov, umeleckých štýlov a sociálnych štruk­túr.

 

Kroeber A. L. (1969): Configurations of Culture Growth. University of Cali­for­nia, Berkeley.

Páleš E. (2001): Angelológia dejín. Paralelné a periodické javy v dejinách. Sop­hia,­ Bratislava.

Páleš E., Mikulecký M. sen. (2002a): Periodický výskyt veľkých lekárov v deji­nách starého Grécka, In­die a Číny. 23. seminár „Človek vo svojom pozemskom a koz­mickom prostredí“, Úpice, 21.-23. máj 2002.

Páleš E., Mikulecký M. sen. (2002b): Periodic Emergence of Great Poets in the His­tory of Arabia & Persia, China and Japan. The 5th International Symposiumof Chro­nobiology and Chronomedicine, Guilin, China, October 14-21, 2002.

Páleš E., Mikulecký M. sen. (2003): 500-ročný rytmus v dejinách starogréckeho, rímskeho a čínskeho dejepisectva. Acta historica posoniensia, FiF UK, Bratislava.

Fisher R. A. (1929): Test of significance in harmonic analysis. Proceedings of the Royal Society, London, Ser. A, vol. 125, 1929, p. 54-59.

Bingham Ch., Arbogast B., Cornélissen G. G., Lee J. K., Halberg F. (1982): In­­fe­­rential statistical methods for estimating and comparing cosinor parameters. Chro­no­biologia, vol. 9, p. 397-439.

Zobraziť v aktualitách: 
Nie