Populárne články

  • Русский
  • Deutsch
  • English
  • Slovenčina
Populárne články

Česká konferencia zárodkom duchovného parlamentu?

Česká konferencia zárodkom duchovného parlamentu?
O potrebe spoločnej vízie a za akých podmienok k nej môžeme dospieť

Emil Páleš
(Česká konferencia, Kutná hora, 29. apríla 2012)

Ako Alexander Veľký premohol mnohonásobnú presilu a stal sa najslávnejším vojvodcom? Tak, že keď sa vracal jeden radový vojak uzimený zo stráže, najmocnejší muž sveta vstal, uvoľnil mu vlastnú stoličku pri ohni a povedal: poď sa zohriať. A to bolo v čase, keď poddaní perzského kráľa ležali tvárami na zemi a kto mal tú opovážlivosť zodvihnúť ju a pozrieť kráľovi do očí, tomu ju zoťali. Tak za koho z nich umierali vernejšie?

Ako Džingischán dobyl najväčšiu ríšu na svete? Divoké kmene Strednej Ázie žili pod vlčím totemom ako svorky dravcov, navzájom sa prepadávali a okrádali. Džingischán v detstve veľa vytrpel a zmenil zmýšľanie. Stal sa spravodlivejší a preklenul kmeňovú rivalitu. Keď mu uniesli ženu a zostala tehotná s nepriateľom, nielenže to dieťa nedal zabiť, ale povedal: z každého kmeňa adoptujem jednu sirotu ako symbol. Jeden po druhom, po rôznych kľukatých cestách, nakoniec všetci skončili v spojenectve s ním. Pretože charakter je to jediné, čo v konečnom dôsledku určuje náš osud - všetko ostatné je len dočasný trik.

(Celý text v dokumente PDF)

Kľúč k dejinám prírody a kultúry. Ako ho objavíme vo vlastnom vnútri

Kľúč k dejinám prírody a kultúry. Ako ho objavíme vo vlastnom vnútri

Návrh sylabu pre waldorfské lýceum v Prahe

 

Motto:  Človeče, spoznaj sám seba – a spoznáš svet a bohov! (Nápis na Apollónovom chráme v Delfách)

 

Obsah

Každý žiak má vlastnú skúsenosť s psychologickými typmi osobností a telesnými konštitučnými typmi ľudí vo svojom okolí. Vekovitá ľudská skúsenosť s typológiou osobnostných štruktúr je vtajená do archetypálnych obrazov starovekých božstiev či archanjelov.

V každom vekovom období počas ľudskej biografie prevažuje iná osobnostná štruktúra. No tie isté psychologické štruktúry sa vynárajú aj v dejinách, ako celospoločenské kultúrne vzorce. Vo vrcholnom baroku sa napríklad vynorila hysterická štruktúra s detskou psychikou, v čase absolutizmu starecká psychika s jej úzkostnými črtami. Vďaka tomu sa dá každá dejinná epocha pochopiť zvnútra; vcítením sa do jej nálady, z jej ideálov a hodnôt možno odvodiť daný typ filozofie, vedy, umenia a štátu. Z toho, čo žiaci sami prežili počas puberty, sú utvárané epochy romantizmu: prebudenie lásky stojí za tvorbou básnikov a velikánov hudby, potreba uctievať spôsobuje rozkvety mystiky a odpor voči autoritám vysokú revolučnosť.

Opica sa vyvinula z človeka - nie naopak!

Opica sa vyvinula z človeka - nie naopak!
Angelológia po dvadsiatich rokoch (2. časť)

Emil Páleš
(Trojruža, leto 2011)

Tak znie, laicky povedané, najnovší a najvýznamneší objav paleoantropológie. Veda tým pokročila tak ďaleko, že sa vrátila k svetonázoru Krovákov, ktorí sa pokladajú za najprimitívnejší kmeň na Zemi. Ak ste sa totiž prírodných národov pýtali, kde sa podľa nich vzali lesní ľudoopi, všade vám povedali, že sú to bývalí ľudia, ktorí stratili duchovne-morálne vlastnosti (a nie že ľudia sú vyvinuté opice, ktoré získali ducha a morálku). Tak hovoria indické alebo aztécke mýty: pred týmto ľudstvom existovali pokolenia ľudí, ktoré sa nepodarili. Nedokázali vysloviť meno svojich Stvoriteľov, nechceli ich uctievať a boli preto zavrhnuté. Zvyšky týchto pokolení sa rozpŕchli v lese ako ľudoopi. Stojí to aj na troch miestach v Koráne: Boh preklial tých, čo nedodržiavali prikázania a premenil ich na opice (7:166, 2:65, 5:60).

K tejto starej náboženskej pravde sa teraz vrátili vedci, ako stratení synovia prichádzajúci späť domov. Môže za to fosília nazvaná Ardipithecus ramidus, ktorú našli v afarskej púšti v Etiópii. S vekom 4,4 milióna rokov predstavuje najstaršiu relatívne úplnú kostru hominida. Záverom výskumu, ktorý trval 17 rokov, bolo venované zvláštne číslo časopisu Science v októbri 2009 s príspevkami od viac než 50-tich odborníkov.

(Celý text v dokumente PDF)

Čo nás čaká po roku 2050

Čo nás čaká po roku 2050

Emil Páleš
(Česká konferencia, Kutná hora, 14. mája 2011)

Český filozof Václav Bělohradský bol nedávno hosťom Filozofického ústavu v Bratislave. Poukázal na to, že v súčasnosti vládne už cynické rozčarovanie nad tým, ako sa vyprázdnil obsah demokracie, ktorá sa teoreticky deklaruje, ale skutočnosť je opačná. Viaceré okolnosti vyvolávajú krízu identity, mentálnu paniku, volanie po istote a návrate ku koreňom. Na obzore budúcnosti sa črtajú konzervatívne, tradicionalistické, fundamentalistické postoje, ktoré nastolia – ako on vraví – dajakú rozprávku, teda pevný obraz sveta a hodnôt, ktorý však už nebude predmetom slobodnej diskusie a voľby.

Nadviažem na Bělohradského, ale pripojím aj podnet, ako to riešiť. Ja skúmam dianie na pozadí veľkých archetypov kolektívnej psychológie a zákonitostí ich striedania. Aj keď ich nazvem tradičnými menami kresťanských archanjelov, nič to nemení na tom, že tým istým zákonitostiam sú podrobení aj ateisti a nekresťania.

(Text s obrázkom v PDF)

Angelológia po dvadsiatich rokoch - splnené predpovede

Angelológia po dvadsiatich rokoch - splnené predpovede

Emil Páleš
(Trojruža, leto 2010)

Keď som v roku 1990 vzal do ruky pero, aby som napísal úvodné kapitoly knihy o inšpiráciách duchovných bytostí a cyklickom poriadku v dejinách, nebol na mojej strane ani jediný odborník. Aj moji učitelia, čo ma vyzdvihovali ako nádejný vzor mladého vedca a priekopníka slovenskej počítačovej lingvistiky, Viktor Krupa z Kabinetu orientalistiky alebo Jozef Kelemen z Katedry umelej inteligencie, smutne krútili hlavami: prečo sa odrazu dal na niečo také neperspektívne? Ešte ani profesor Jan Bouzek, riaditeľ Archeologického ústavu, ktorý zároveň predsedal českej antropozofickej spoločnosti, neveril, že by sa striedanie duchov času (ako o ňom hovorili staré podania), mohlo hmatateľne odzrkadliť v periodických dejinných vlnách kultúry.

Zhodnoťme teraz, s odstupom dvoch desaťročí, či moja intuícia začala prinášať užitočné plody alebo nie. Komplexné hodnotenie sa v súčasnosti opiera o viac než 700 nezávislých štúdií spracovaných metódami matematickej štatistiky. Zdá sa, že angelológia je najstaršou filozofiou dejín a zároveň jedinou, ktorá obstála v prísnom kvantitatívnom testovaní. Vrchovatou mierou ukázala schopnosť predpovedať neznáme fakty – čo je aj podľa Poppera a ďalších nepriateľov cyklických dejinných teórií najlepším testom a dôkazom správnosti.

(Celý text v dokumente PDF)

Kto sa na Slovensku usiluje o duchovnú totalitu?

Kto sa na Slovensku usiluje o duchovnú totalitu?

Emil Páleš
(Trojruža, jar 2010)

Prvá a zatiaľ jediná waldorfská škola na Slovensku sa blíži k záveru svojho experimentálneho obdobia a Ministerstvo školstva má rozhodnúť, či budú smieť mať Slováci v budúcnosti na výber waldorfskú školu ako pedagogickú alternatívu. Celoštátny test vedomostnej úrovne Testovanie 9 ukázal, že waldorfskí žiaci sú dobre pripravení na prijímacie pohovory na stredné školy a majú výsledky lepšie ako 78% ostatných škôl na Slovensku. Pritom waldorfské školstvo vo svete vyniká nad ostatné školy nie ani tak množstvom vedomostí, ako budovaním osobnosti žiaka a umeleckou výchovou.

(Celý text v dokumente PDF)

Astrologie jako jazyk syntézy

Astrologie jako jazyk syntézy

Emil Páleš
(Revue Prostor 85, 2010)

Cílem sofiologie a vůdčí intuicí mého života je hledání syntézy, tj. skloubení zdánlivě nesouměřitelných druhů zkušeností a poznatků. Současný kulturní svět se rozpadl na téměř sterilně oddělené oblasti náboženství, vědy, umění; a dále se rozpadá na vědní obory a náboženské denominace neschopné komunikovat mezi sebou navzájem. Cenou za tento rozpad je ztráta kritérií pravdy a zánik člověka schopného poznávat a odpovědně se rozhodovat. Svobodnou individualitu nahrazuje masa jedinců závislých na názorech autorit -specialistů úslužných moci. Reintegrace našeho obrazu světa je nutná pro znovuzrození individuality s mravní integritou a pro záchranu svobody.

(Celý text v dokumente PDF)

Je čas prepísať históriu? O práve na pravdivé dejiny.

Je čas prepísať históriu? O práve na pravdivé dejiny.

Emil Páleš
(Revue Prostor 75, jeseň 2007)

Spoznajte pravdu a pravda vás oslobodí. Pravda je jediný liek. Ale celá pravda je skutočnosťou, ktorá má omnoho viac rozmerov, než si predstavujú tí, čo dnes hovoria v mene vedy. Čo sa dáva za príklad vysloveného mýtu, sa niekedy ukáže byť holým faktom a z domnelej vedy sa vykľuje povera.

Napríklad taká legenda o sv. Kataríne. Neexistujú vôbec žiadne historické doklady o tom, že skutočne žila. Preto ju dokonca aj sama katolícka cirkev v 20. storočí vyškrtla zo zoznamu svätých. Bola to chyba. Táto svätica je okrem iného patrónkou Pražskej filozofickej fakulty, pretože vynikla múdrosťou a neohrozenou dôstojnosťou, aká pramení z poznania nesmrteľnosti ducha. Mala žiť na sklonku 3. storočia a legenda pokračuje tým, že o 500 rokov neskôr anjeli priniesli jej telo do kláštora sv. Kataríny na hore Sinai; a o ďalších 500 rokov sa zjavila sv. Dominikovi. Ten potom založil rád, čo sa preslávil intelektuálnymi výkonmi (aj Albert Veľký a Tomáš Akvinský boli dominikáni).

(Celý text v dokumente PDF)

Je medzináboženský dialóg možný?

Je medzináboženský dialóg možný?
JE MOŽNÉ POZNANIE DUCHOVNÉHO SVETA?

Emil Páleš
(Dialóg predstaviteľov svetových náboženstiev, 9. mája 2007)

Duchovné hodnoty sú piliere kultúr. Bez nich sa civilizácie rozpadajú. Rozkvety kultúr v dejinách boli umožnené tým, že nejaká skupina ľudí dokázala zdielať spoločné duchovné hodnoty a uvádzať ich do života.

Kľúčová otázka súčasnosti je pre mňa táto: kde má byť zdroj, prameň takých hodnôt dnes? Odkiaľ má jednotlivec čerpať mravné impulzy a istotu o človeku a jeho mieste v kozme? Čo robiť v čase, keď sa rozdielne náboženské tradície nemôžu viac izolovať a musia spolupracovať? Čo robiť v čase dospelosti človečenstva, keď sloboda individuality a myslenia sa stala nevratným výdobytkom a žiadna kultúra sa nemôže vrátiť k jednote prostredníctvom detskej poslušnosti bez toho, aby nezačala zaostávať? Čo robiť, keď kritická analýza vedy spochybnila tradičné mýty a sväté knihy, keď postmodernizmus priviedol spoločnosť k relativizácii a rozpadu všetkých hodnôt? Uzavrieť sa do bezhlavého a strnulého fundamentalizmu? Alebo budovať konzumnú spoločnosť ľahostajnú k akýmkoľvek hodnotám? Oba tieto scenáre sú katastrofické, temné. Neexistuje tretia, slnečná cesta do budúcnosti?

(Celý text v dokumente PDF)

Etikoterapia – kráľovná medicíny. Pohľad sofiológie na zdravie a chorobu.

Etikoterapia – kráľovná medicíny. Pohľad sofiológie na zdravie a chorobu.

Emil Páleš
(Meduňka 7/2006 až 2/2007)

Súvisí nejako Angelológia s ľudským zdravím? Zaujímalo by nás, či sa z nej dajú vyvodiť užitočné podnety pre zdravý životný štýl alebo prevenciu chorôb.

Súvisí. Angelológia totiž skúma zároveň dejiny kultúry i dejiny prírody. Za evolúciou života na Zemi, za dejinným vývojom kultúr aj za psychologickým vývojom jednotlivca (biografiou) sa skrývajú rovnaké tvorivé sily. Keby sme chceli nejakým moderným spôsobom nahradiť slovo „anjel“, povedali by sme, že sú to pravzory, archetypy kolektívnej psychológie. Tieto pravzory však nie sú len dedičnou zhusteninou skúseností našich predkov. Sú to mocnosti, ktoré utvárali celé geologické vývojové epochy Zeme dávno pred príchodom človeka.

V každom evolučnom období sa vyvíjali predovšetkým určité orgány, tvary a funkcie, a to u viacerých zvieracích a rastlinných druhov súčasne, bez toho že by sa navzájom krížili. Boli obdobia, kedy všetko živé malo sklon zaliezť do útulných domčekov svojich ulít; alebo vytváralo agresívne ostne a rohy; alebo sa pyšne ovenčilo farebnými ozdobami. Darwinizmus je preto veľmi jednostranná teória, lebo ignoruje fakt, že vo vývoji života sa prejavuje poriadok, ktorý nie je náhodný.

V psychológii jednotlivca (typy osobností), sociológii dejinných období (typy kultúr) a v evolučnej biológii (biologické druhy) sa prejavujú tie isté pravzory s ich zákonitosťami v rovnakom časovom poriadku. To je ten dôležitý nový poznatok, ktorý nám dáva do ruky nástroj na hlbšie štúdium súvislostí medzi duševným a telesným, čiže psychosomatiky. Angelológia poskytuje chýbajúci teoretický rámec duchovnému liečiteľstvu. Praktické skúsenosti mnohých lekárov a homeopatov nie sú brané vážne často už len preto, že nie sú súčasťou myšlienkového systému (vedy) a javia sa tým ako „nevysvetliteľné“.

(Celý text v dokumente PDF)

Komu prekážajú anjeli?

Komu prekážajú anjeli?

Emil Páleš
(Domino fórum, 20. decembra 2006)

Anjeli v 21. storočí – zmenili zamestnávateľa. Farár ich už nepotrebuje, ale super- a hypermarkety by ich najradšej mali na plný úväzok. Akoby zástupy anjelov v komerčných reklamách boli posledným dôkazom, že predstava anjela má stále ešte svoju moc. Pri vianočnej zvonkohre a okrídlenej maškare ľudské srdce na okamih roztaje spomienkou na niečo dávno stratené a zákazník utratí viac peňazí, ani nevie za čo.

Žáner fantasy a populárna ezoterika priniesli záplavu kníh o anjeloch a anjelských kurzov. Ich konečnou motiváciou sú však len príjemné pocity plynúce z krásnych predstáv a nie seriózna odpoveď na otázku, kto alebo čo sú anjeli a čo z toho vyplýva pre naše konanie v živote. Predstava „anjela strážneho“ je dobrá na to, aby dodala atmosféru tajomného čara televíznej relácii, ale už nie na to, aby sa o anjeloch povedala pravda.

(Celý text v dokumente PDF)

Rytmus bohyne Eris. Záhada kozmobiológie alebo kolektívnej psychológie?

Rytmus bohyne Eris. Záhada kozmobiológie alebo kolektívnej psychológie?

Emil Páleš
(nepublikované)

Dejiny vedy sú plné zvratov, pri ktorých sa veci donedávna „nemysliteľné“ odrazu potvrdzujú a vysvitá, že dôkazy ležali pred našimi očami, len im nikto nevenoval pozornosť. Tak mnohé sa pokladá za vedecky nedokázané nie preto, že by sa vedecké dôkazy nenašli, ale pretože sa nehľadajú. Ideové ovzdušie totiž v každej dobe podporuje bádanie v istých smeroch a odradzuje od myslenia inými smermi. A tak myšlienky, kedysi považované za samozrejmosť, sa neskôr zatracujú ako úplný nezmysel, a po stáročiach sa opäť oprášia a zisťuje sa, že sú predsa v nejakom zmysle pravdivé.

Napríklad indickí mudrci spoznali funkčnú diferenciáciu mozgových hemisfér najmenej o dve tisícročia skôr ako Roger Sperry, ktorý za jej objav získal v roku 1981 Nobelovu cenu. Jogíni pozorovali sami seba a všimli si, že dych má tendenciu prúdiť striedavo ľavou a pravou nosnou dierkou a spolu s tým sa aktivuje celá pravá alebo ľavá strana tela a mení sa celkový fyziologický a duševný stav človeka. Správne vypozorovali dvojhodinový rytmus striedavej aktivity hemisfér mozgu a s minucióznou presnosťou podali ich charakteristiku: striedavé výkyvy aktivity a odpočinku, bdelého vedomia a denného snenia, racionálno-verbálnej abstrakcie a obraznej  predstavivosti, procesov zameraných  na spomínajúcu minulosť a konštruujúcu budúcnosť, zvýšený výkon pravej alebo ľavej ruky atď. To všetko sú objavy, ktorými sa Sperry, Kleitman a Erickson v 20. storočí preslávili.  Sperry objavil rozdielne úlohy hemisfér.

(Celý text v dokumente PDF)

Angelologie je duchovní astronomie

Angelologie je duchovní astronomie

Emil Páleš
(Sborník Dialog na cestě 2, 2006)

Není falešná skromnost říkat, že člověk smí o smyslu svého života jen věřit, že existuje, ale nemůže jej nikdy znát? Nevzdáváme se tím právě pátrání po něčem, co bylo naším úkolem? Co znamená, když se modlíme „buď vůle Tvá“? Potřebuje snad Bůh náš souhlas, aby mohl konat dle své vůle? Nejde spíše o naše vlastní odhodlání poznávat Jeho vůli, abychom se svými činy mohli vřadit do velkého Božího Plánu? A jak vím, zda právě já nejsem v tom Plánu překážkou, když o něm nemám žádné tušení? Může člověk naplnit smysl svého života zcela nevědomě?

Indiánská tradice říká, že dospívajícímu muži se zjeví jeho strážný duch v podobě totemového zvířete a ukáže mu jeho životní poslání. Já takovou vizi měl. Byla průzračná, jasná a ušlechtilá a nezapomenutelně se mi vepsala do duše. Byl to můj strážný anděl, nebo fantazijní produkt mého mozku? Brzy přišla zkouška, jestli chci této vnitřní vizi zůstat věrný. Uvědomil jsem si, že není slučitelná s mým nastávajícím členstvím v komunistické straně. Po dlouhotrvajícím duševním utrpení jsem šel a vrátil přihlášku kandidáta strany. Ztratil jsem místo na univerzitě, získal špatný kádrový posudek a zkazil svůj mladý život hned na začátku. Všichni si mysleli, že nemám rozum a já zakusil, co je to za strach stát sám mimo společenství. A přece: dal jsem přednost vizi utkané ze snů před celým světem a potvrdil tím, že je pro mně existenciálně reálnější než realita.


(Celý text v dokumente PDF)

Sedm archandělů – Gabriel

Sedm archandělů – Gabriel

Emil Páleš
(Phoenix 4/2006)

Stříbřitá, proměnlivá Luno! Jaká bys byla, kdybys byla člověkem? Zřecům minulosti si se zjevovala v jejich jasnovidném snění jako cudná paní lesů, mateřská královna podsvětí i stará čarodějnice. Pod různými jmény jako Diana, Artemis, Chons, Čandra, Ixčel nebo Mama Quilla uctívali Tebe, duchovní inteligenci sféry Měsíce. Jsi to Ty, jež tryskáš v mé duši jako pramen něhy a čisté radosti? Jsi skutečná nebo jsi pouze mou vlastní představou? Ano, Ty jsi! Oživuješ přírodu a ukrýváš tajemství věčného mládí. Tvá náruč je domovem věčných tuláků. Jsi múzou vypravěčů a stála jsi po boku da Vinciho i Rembrandta, když malovali svoje plátna. Rozprostřela jsi závoj před očima filozofů a vědcům vnukáš dětsky jednoduché, zvídavé otázky. Marii jsi zvěstovala příchod Spasitele a Mohameda jsi učinila prorokem. Nerovi a Ludvíkovi XIV. ses zjevila v neslýchaném přepychu a přivedla jsi je k pádu, když naň pohlédli chtivým okem. Něžná a krutá, vláčíš v neúprosných okovech osudu všechny ubožáky, kteří se nedokázali zbavit zištnosti, a nepropustíš je, dokud se jejich duše nestane zcela cudnou.

(Celý text v dokumente PDF)

Věda znovu objevuje anděly

Věda znovu objevuje anděly

Emil Páleš
(Phoenix 2/2006)

V době, kdy se i vysocí církevní hodnostáři přestávají tajit tím, že již nevěří na anděly, zažíváme překvapivý obrat: vědecká zkoumání nás přivádějí k důkazům, že středověká nauka o andělích přece jen mluvila pravdu. Tvůrčí osobnosti v dějinách čerpají inspiraci z tajemných hlubin duše – a zachycují shodné estetické, filozofické, náboženské a státnické impulzy ve stejnou dobu po celé Zemi. Bez ohledu na to, zda jsou to ateisté, křesťané nebo indiáni, podávají všichni zprávy o stejných nebo podobných vnitřních zjeveních. Tato zjevení odpovídají tradičním pravzorům, andělům a božstvům, a v dějinách se střídají v cyklickém časovém sledu, který byl znám ještě středověkým křesťanským a arabským učencům a pochází z pokladu babylónské chrámové moudrosti. Závěr bratislavského matematika a sofiologa RNDr. Emila Páleše, CSc. je jednoznačný: angelologie nebyla spekulací! Vyplývá to z více než patnáctiletého komplexního výzkumu vln tvořivosti v dějinách za pomoci exaktních metod matematické statistiky. Univerzitní oponenti prohrávají 1:0. Skeptici zuří a církev je na rozpacích. Odvěká moudrost vzlétla z vlastního popela, omlazená a jasnější než kdykoli předtím.


(Celý text v dokumente PDF)

Pôvod života z hľadiska sofiológie

Pôvod života z hľadiska sofiológie

Emil Páleš
(Revue Prostor 65, jar 2005)

Ako vznikol život? Povedzme rovno, že darwinizmus bol len posledným v dlhom rade mýtov, ktoré od úsvitu dejín prinášajú tušenia odpovede na túto tému.

(Celý text v dokumente PDF)

Môže byť na svete mier?

Môže byť na svete mier?

Emil Páleš
(Výstava k 200-ročnému výročiu podpísania Bratislavského mieru, Mestské múzeum)

V prospech tých, čo neveria, že svetový mier je uskutočniteľný, padá na váhu jeden pozoruhodný argument: napätie a boj protikladov sú zdrojom pokroku; súperenie, konkurencia a konflikt zohrávajú dôležitú úlohu v evolúcii prírody a podnecujú formovanie veľkých osobností, národov a civilizácií. Či by sa nezastavil vývoj a neupadli by ľudské schopnosti v bezkonfliktnom svete hojnosti bez akýchkoľvek výziev? Všimnite si, že akonáhle zmizol protiklad kapitalizmu a komunizmu, a s ním aj zdroj studenej vojny, hneď sa objavil nový: západná versus islamská civilizácia, hrozba svetového terorizmu atď.

Temnosvit v maľbe

Temnosvit v maľbe

Emil Páleš
(Časopis „Setkání/Stretnutie“, 4/2004)

Prazvláštnym spôsobom, ako vo viacnásobnom akorde, zazneli motívy noci a čiernej farby do dejín maľby, literatúry a odievania okolo roku 1600. Ak chceme pochopiť kvalitu časového okamihu na prelome 16. a 17. storočia, musíme si všimnúť túto synchronicitu. Zo začiatku 17. storočia pochádzajú plátna, ktoré sú takmer na celej ploche čierne. Postavy vystupujú zo šerosvitu alebo z hlbokej čiernej noci osvetlené dramatickou hrou svetla a tieňov. Hutný temnosvit vládne na obrazoch Caravaggia, Rembrandta, Vélasqueza a ďalších. Títo maliari uviedli do maľby dramatickosť a napätie. Súčasne s nimi však tvorili aj najväčší svetoví dramatici – Shakespeare, Lope de Vega, Corneille.

Veľkým francúzskym majstrom temnosvitu bol Georges de la Tour. Žiaden maliar v dejinách nezachytil tvár noci tak majstrovsky ako on. Jeho nokturná sú oslnivo krásne. Scény na jeho obrazoch sa odohrávajú v nočnom šere, za svitu sviečok alebo lampášov, v atmosfére naprostého ticha. Noc ovíja, čičíka, zahaľuje, vytrháva z chaosu ukričaného sveta; obracia myseľ k zásadným otázkam a k vlastnému vnútru. Postavy akoby boli ponorené v meditácii. Hoci ide o prozaické situácie, predsa vyvolávajú dojem tajomnej, zázračnej udalosti. Máme pocit, že sa stretávame s čímsi nesmierne jemným a zároveň mocným, prvotným, večným a nemenným. La Tourov svet je koncentrovaný, statický, strohý, ponorený do neurčitého smútku. Ľudia sú vážni, tvrdí, pracovití  a málovravní.

(Celý text v dokumente PDF)

Obloha v plameňoch

Obloha v plameňoch

Emil Páleš
(Časopis „Setkání/Stretnutie“, 3/2004)

V dejinách umenia 14. storočia sa stretávame s jednou zvláštnosťou: začalo sa maľovať na červený podklad. V pozadí madon a svätcov planie červená obloha. Majster třeboňského oltára namaľoval dokonca nočnú oblohu posiatu hviezdami, ale celú červenú, čo je zdanlivo nepochopiteľné. To nebol len technický trik, aby niektoré prvky na plátne vynikli. Musíme si uvedomiť, že stredovekí maliari ešte nemaľovali pozemské, ale duchovné prostredie.

Zlatý podklad malieb od 13. storočia znamenal svetlo múdrosti, duchovné zlato scholastiky, ktoré sa v čase archanjela Slnka zaskvelo v mentálnom ovzduší. Červený podklad je duchovné železo, oheň vôle, ktorý v 14. storočí vlieval do atmosféry archanjel Marsu. V druhej polovici 14. storočia bol nielen veľkým duchom času (1171-1525), ale aj menším duchom času (1341-1413) Samael. Obloha na jeden historický okamih zaiskrila čistým marsickým ohňom.

(Celý text v dokumente PDF)

Zlato na oblohe

Zlato na oblohe

Emil Páleš
(Časopis „Setkání/Stretnutie“, 2/2004)

Žiarivé zlato sa jagá na pozadí gotických malieb z 13. a 14. storočia. Je to náhoda alebo hlbší symbol? Technický trik alebo číra konvencia? Nikto z historikov umenia doteraz nepostihol význam takýchto maliarskych prvkov v ich skutočnej hĺbke a šírke. Maliari totiž podvedome zachycujú na svojich plátnach úkazy na duchovnej oblohe, ktoré podmieňujú striedanie celých kultúrnych systémov.

Zlaté pozadie napovedá, že dané výjavy sa neodohrávajú vo fyzickom, ale v duchovnom svete. Je to zrejmé z voľby námetu i celkovej koncepcie, pretože tieto maľby ešte nemajú ani reálnu perspektívu ani proporcie. Významné postavy sú dvakrát také veľké ako ostatní a to neznázorňuje ich telesnú veľkosť, ale veľkosť vo svete ideí (hieratická perspektíva).

(Celý text v dokumente PDF)