Existencia anjelov vedecky dokázaná?

  • Русский
  • Deutsch
  • English
  • Slovenčina
Existencia anjelov vedecky dokázaná?

(Spravodajca univerzity Mateja Bela, apríl 2011)

Katedra etickej a občianskej výchovy PF UMB a Centrum pre celoživotné vzdelávanie UMB v predvianočnom čase (23.11.2010) pripravili a na pôde Pedagogickej fakulty UMB privítali RNDr. Emila Páleša, CSc.. Štvorhodinová prednáška, napriek neskorým večerným hodinám, sa zo strany študentov (ale aj širšej verejnosti) stretla s veľkým záujmom o čom svedčí aj fakt, že najväčšia prednášková miestnosť na PF nepostačovala počtom sedadiel.

Netradičná prednáška s názvom „Je stredoveká angeológia vedou?“ a podtitulom „Malý kurz hľadania kritérií pravdy na kontroverznej vedeckej teórii“ je na Katedre etickej a občianskej výchovy prvým pokusom v cykle aktivít pozývania hostí, ktorý by som pomenoval ako „Alternatívy“, alebo „Bez cenzúry“, alebo „Marginálne vedecké hypotézy, či teórie“. Práve univerzita je najvhodnejšia pôda pre takého podujatia – jednak má už v názve „starosť o univerzálnosť – všeobsiahlosť a celostnosť“, jednak je (alebo by mala byť) „baštou slobody“, baštou slobodného myslenia, hľadania, bádania.

Vo vede sú teórie „mainstreamové“ a alternatívne. Ono to platí aj pre subjektívny výber, pre subjektívne hľadanie odpovedí na filozofické otázky. A tak, ak chceme niečo prijať alebo odmietnuť je žiaduce sa s tým najskôr zoznámiť. Teda nový názor si prečítame, alebo vypočujeme. My sme uprednostnili tú druhú metódu – vypočuli sme si originál – autora knihy „Angelológia dejín“, ktorý je na Slovensku priekopníkom novej disciplíny. Naši študenti si mohli otestovať svoje argumentačné schopnosti na alternatívnej teórii idealistickej filozofie.

Na druhý deň sme nášmu hosťovi položili mnoho otázok, z nich niektoré prinášame aj na tieto strany.

 

Odpovedá RNDr. Emil Páleš, CSc.:

1. V dnešnej dobe prevláda vedecký spôsob myslenia a ako by ste teda súčasnému človeku vychovanému vo vedeckom duchu vysvetlili, čo sú anjeli? Čím sa jednotlivé druhy anjelov líšia a aké sú ich vzťahy k Bohu a  k človeku?

 Otázka by nemala znieť tak, akoby bolo samozrejmé, že existuje dajaký Boh a anjeli. Ani vedecké myslenie neprevláda, lebo väčšina našich rozhodnutí sa vedou neriadi. Básnik William Butler Yeats povedal, že netelesné bytosti sú to, čo inak nazývame „náladami“. Čosi subtílne, z čoho klíčia naše myšlienky a nakoniec svet utvárajúce činy. Dokonca aj vedecké myslenie je v každej dobe pretkané inou podvedomou intuíciou a cítením. U jednotlivca tým vznikajú osobnostné typy, u celých epôch a kultúr to nazývame epistémou či paradigmou. V stredoveku sa to volalo „duch času“. Zistil som, že náuka o anjeloch popisuje reálne striedanie epistém, kultúrnych vĺn. Tým sa angelológia po 700 rokoch znova dostala do kontextu moderného myslenia – predmetom jej skúmania sú reálne psychické stavy. Čo sa však za tým celým skrýva, to nevieme – to je záhada.

 

2. V súčasnosti sa zaoberáte angelológiou prírody, v rámci ktorej ponúkate alternatívu voči darwinovskému chápaniu evolúcie. Čo je podľa Vás hybnou silou evolúcie? Pochádza človek z ľudoopov? Aké sú Vaše hlavné výhrady voči darwinizmu (alebo voči súčasnej genetike)?

Neodarwinizmus počíta s dvoma hybnými silami: dedičnosťou a selektívnym tlakom prostredia. Podľa mňa tu existuje ešte tretia sila. Tá sa prejavuje v synchrónnych konvergenciách. V každom období tvory majú sklon vyvíjať sa podobným smerom a to nezávisle od prostredia a bez toho, aby boli geneticky príbuzné. Zdôrazňujem to už dávno a profesor Simon Conway Morris z Cambridge časť toho v posledných rokoch skutočne preniesol do popredia paleontologickej diskusie. V čase, keď písal Darwin, všetci verili, že existujú telové stavebné plány, pravzory, podľa ktorých sú zvieratá utvárané. Po Darwinovi zase všetci uverili, že okrem prostredia tu vládne len bezhraničná náhoda. Pravda je niekde uprostred. Stará múdrosť tieto evolučné pra-typy zhrnula v obrazoch znamení zverokruhu či cherubínov, kým dejinné epistémy máme skondenzované v obrazoch archanjelov. Experimentujem s vedeckými hypotézami bližšími platónskemu idealizmu než materializmu.

Aj vznik epigenetiky je pre mňa zadosťučinením, lebo potvrdila to, za čo som bol v 90-tych rokoch posmievaný ako lamarckista a diletant. Stavovce majú menej deterministický vzťah k svojmu genómu. Človek prepína svoje gény a odovzdáva ich tak aj svojim potomkom.

 

3. Ako vidíte súčasné (postmoderné) obdobie? Je medziobdobím? Od čoho sa západný človek myšlienkovo oddeľuje a kam bude smerovať?

V angelologickej terminológii, postmoderna je tieň inšpirácie Michaela, ktorý je duchom súčasnosti. Rovnaký kvas a relativizácia hodnôt sa odohrávali v axiálnej epoche antiky. Tento myšlienkový chaos sa prekoná vtedy (a len vtedy), ak premostíme priepasť medzi srdcom a rozumom. Ak sa myslenie odpúta od hmotárstva a zduchovní. Duch doby nám dáva úlohu, ktorú sme zatiaľ nezvládli a celú spoločnosť to vrhá do zmätku.

 

Rozhovor zrealizovali Mgr. Ján Kaliský, PhD. a Mgr. Jozef Bugár, PhD. z Katedry etickej a občianskej výchovy.

Zobraziť v aktualitách: 
Nie