(pre Zemplínsky denník)
1. Počujete to ticho? Kniha vyvolávala polemiku predtým než vyšla, teraz sa rozhostilo ticho. Aspoň v našich končinách, v agentúrnom spravodajstve, v médiách. Ako to vnímate?
Až také ticho zase nevládne, pretože v júni sa uskutočnil asi tucet televíznych a rozhlasových vysielaní ako aj rozhovorov do novín o Angelológii dejín. A na mojej prednáškovej šnúre po Slovensku bolo aspoň tisíc poslucháčov. Kniha urobila hneď prvý mesiac po svojom vytlačení azda taký obrat, ako žiadna iná, a stovky ľudí o nej horlivo diskutujú v súkromí. Ale v porovnaní s tým, čo jej obsah ešte vyvolá v budúcnosti, je to asi naozaj len ticho pred búrkou. Povrchné senzácie a klebety sa šíria rýchlo a rýchlo sa na ne aj zabudne. Veľké myšlienky pôsobia v hĺbkach ľudského vedomia pomaly a až po rokoch a desaťročiach naberú mohutný vplyv na celú spoločnosť.
Môj objav by sa takmer dal, ako mnohé iné, odkázať do ríše viery alebo fantastiky, keby... Keby sa na veľké prekvapenie skeptikov nebol potvrdil dôkladnými nezávislými štúdiami niektorých renomovaných zahraničných antropológov a sociológov. V tejto chvíli sa zdá, že je vedecky nenapadnuteľný a oponenti nemajú čo povedať.
2. Naozaj si myslíte, že svet vašu teóriu prijme a ochotne uskutoční prevrat vo filozofii, v antropológii, biológii, v celej svetonázorovej štruktúre?
Mal by som najprv aspoň stručne naznačiť, v čom môj objav spočíva. Podľa starobylých duchovných tradícií siahajúcich až do predkresťanských čias jestvuje sedem duchovných bytostí (v kresťanstve neskôr nazývaných archanjelmi), ktoré sa cyklicky striedajú ako tzv. duchovia času a pravidelne inšpirujú charakteristické kultúrne obdobia. Ja som na archeologickom a historickom materiáli ukázal, že tieto sedempočetné rytmy a cykly boli v dejinách skutočnosťou, a to presne tak, ako ich predpovedalo staroveké kňazstvo.
Štatistický výskum kultúrnych vĺn, od vedcov, ktorí neboli oboznámení s mojou hypotézou, potvrdil moje predpoklady. Mnohí čakali, že tento nezávislý výskum moju hypotézu naopak definitívne falzifikuje. Všetky povrchné a triviálne námietky proti mojej knihe sa tým zmietli zo stola. Cirkev aj univerzita teraz mlčia - sú na ťahu. Azda sa odhodlajú už k nejakej serióznej oponentúre.
Či to teda svet prijme ochotne alebo neochotne, to uvidíme. Mne sa vidí, že nemá inú možnosť. Neprijať sa dá, ale už iba iracionálne. Znamená to zrieknuť sa zdravého rozumu aj viery zároveň. Veda by sa tým vykľula ako paveda, a cirkev ako falšovateľka vlastných duchovných tradícií.
3. Pán doktor, pôvodným vzdelaním ste kybernetik, dokonca autor počítačového modelu slovenčiny, teda človek, o ktorom by sa predpokladalo, že je definovaný jednoznačne technicky. Čo spôsobilo váš odklon k duchovným vedám?
Nebol to odklon. Ja som sa venoval od začiatku technike, prírode aj spoločnosti, vedám aj náboženstvám súčasne. Čo vo mne žije ako ideál, je istý duch renesančnej všestrannosti. Práve vďaka tomu sa mi podarila syntéza, ktorá špecializovaným vedám uniká.
4. Naozaj veríte v anjelov s krídlami?
Pre mňa nie je "anjel" prázdne slovo, ktoré neoznačuje nič skutočné, ako pre väčšinu ľudí dneška. Je to reálna duchovná sila alebo bytosť, ktorá pôsobí a účinkuje na každého, celkom bez ohľadu na to, či v duchovný svet verí alebo neverí - to práve dokázal môj výskum dejín. Vtip je však v tom, že tieto sily pôsobia pod hladinou vedomia, v podvedomí jednotlivca a národov. Iba zasvätenec si činnosť týchto podvedomých vplyvov dokáže jasne uvedomiť, obyčajný laik nie. To však vôbec nebráni tomu, aby na ne inštinktívne nereagoval. Týmto spôsobom vznikajú v dejinách celé kultúrne, myšlienkové a politické prúdy.
Anjel je teda duchovná bytosť, ktorá nemá fyzické telo a v tom zmysle ani krídla. Ale spôsob, akým sa anjel prejavuje ľudskej obraznosti, zodpovedá vždy jeho duchovnej podstate. Anjel žije práve v tom elemente, ktorého pôsobením vznikli aj evolučne u vtákov krídla, preto je symbol krídel správny.
5. Ste presvedčený, že nejestvuje žiadne iné logické vysvetlenie synchronicít v dejinách ako to, ktoré ponúkate v angelológii?
Žiadne iné vysvetlenie sa doteraz nenašlo. A to moje vysvetlenie nie je vôbec nové: po tisícročia bolo považované za samozrejmosť. Len posledných štyristo rokov nám materialistické predsudky zabraňujú ho akceptovať.
Po roku 600 pr. Kr. sa napríklad v celom kultúrnom svete od Číny po Grécko naraz objavili veľkí mudrci: Konfucius, Lao´c, Buddha, Zarathuštra, izraelskí proroci a grécki filozofi. Nevedeli jeden o druhom a predsa učili rovnaké hlavné myšlienky. Jaspers nazval túto zvláštnu dobu axiálnou (osovou) epochou. Ide tu o typ zmysluplnej nekauzálnej súvislosti, pre aké slávny psychológ C. G. Jung razil pojem "synchronicita". Je to oriešok, ktorý je známy aspoň 150 rokov, ale nikto ho nerozlúskol. Pre sociológiu založenú na materialistických predsudkoch zostane záhadou večne.
Len čo sa však predsudkami nedáme zaťažovať, vysvetlenie je naporúdzi - je dávno známe: sami títo mudrci totiž napospol svedčia, že svoju múdrosť nemajú z vlastnej hlavy, ale ju prijali ako inšpiráciu od celkom konkrétnej duchovnej bytosti: od duchovnej inteligencie Slnka, čiže od archanjela Michaela. Michael sa stal skutočne v cyklickom striedaní vekov po roku 600 pr. Kr. práve duchom času a vládol až do roku 246 pr. Kr. Nielen vtedy ale pri každom svojom príchode Michael vždy inšpiroval veľkú filozofiu.
6. Ktorý archanjel v súčasnosti ovplyvňuje svet?
Od roku 1879 je to opäť Michael. Žijeme vskutku v období, kedy sú v duchovnej atmosfére ľudstva činné tie isté sily, aké boli v činnosti v časoch Sokrata a Buddhu. Vracajú sa aj podobné sociologické tendencie.
Globalizácia a demokracia sú horúcimi témami vôbec všetkých michaelských období, a to už od doby kamennej. Predchádzajúce michaelské obdobie zažilo slávnu aténsku demokraciu; no vtedy sa utvárali republiky aj v Ríme alebo v Indii. Vôbec prvé volebné zhromaždenie v dejinách jestvovalo v najstaršom michaelskom období za čias Gilgameša. Slnečný hrdina Gilgameš bol prvý historicky známy predseda parlamentu.
Ide tu o to, že archanjel Michael pôsobí do kolektívneho podvedomia ľudstva ako pravzor slobodnej, samostatne mysliacej a zodpovednej individuality; a tej zodpovedá len spoločenské zriadenie, ktoré umožňuje slobodu jednotlivca. Cisárstva a kráľovstvá založené na poddanstve či otroctve sa s príchodom michaelského času rozpadajú, lebo strácajú živnú pôdu v kolektívnej psychológii národov. Vonkajšie spoločenské usporiadanie musí zodpovedať silám činným v hĺbkach kolektívnej psyché, na ktorých stojí.
Vec však nikdy nebola taká jednoduchá, aby sa odohrala automaticky. Michaelské obdobie je - ako Slnko medzi planétami - najväčšie zo všetkých; ale vyžaduje si od ľudí, aby vyvinuli určité cnosti, ktoré sa tradične pripisovali slnečným hrdinom: jasné poznanie a silu postaviť sa zlu. Slnečný hrdina si musí zachovať jasnú myseľ, rovnováhu a odolávať zvodom, či už v podobe zastrašovania alebo rozkoší. Práve bez týchto cností sa aj demokracia mení na plutokraciu, na vládu podsvetia, na nešťastie.
V okamihu vystriedania duchov času etablované spoločenské inštitúcie prestanú zodpovedať novým silám pôsobiacim v kolektívnom nevedomí ľudstva. To vyvoláva napätie a spoločenské otrasy, ktoré pri potlačení prechádzajú až v kolektívnu neurózu určitých období, a ktorú môže vyliečiť len vynesenie tohto konfliktu do vedomia. Angelológia by mohla zohrať významnú spoločensko-terapeutickú úlohu pri porozumení procesov, ktorých príčina súčasnej sociológii naprosto uniká.
7. Myslíte si, že naozaj dozrel čas na duchovnú premenu ľudstva, že je na ňu pripravené?
Vývoj a premena sú tu stále, sú nepretržité ale zároveň aj skokovité. Príchod veku Vodnára, ohlasovaný hnutím New Age, pokiaľ viem nie je podložený ničím hlbším ako osobným želaním žiť v prelomovom období. Podľa prastarej babylonskej náuky, na ktorú sa jeho stúpenci odvolávajú, začne vek Vodnára až neskôr, a na dnešok bol predatovaný svojvoľne.
Oživenie záujmu o duchovné smery od konca 19. storočia však súvisí s Michaelom. Zmena myslenia je nevyhnutná; ak na ňu ľudstvo nie je pripravené, tým horšie preňho.
Duchovný svet si od nás vyžaduje obrat, ktorý nositeľ Nobelovej ceny za výskum mozgu, Sir John Eccles, na jednej konferencii v Prahe vyjadril slovami: "Páni, musíme si uvedomiť, že materializmus skončil!".