Rytier anjelov

  • Русский
  • Deutsch
  • English
  • Slovenčina
Rytier anjelov

(Slovenka, 51-52/2004)

Odpusťte všetci, ktorým sa zdá nasledujúce osobnostné prirovnanie trúfalé, ale pri stretnutí s Dr. Emilom Pálešom mi napadla neobvyklá paralela – s tým, ktorého príchod na Zem budeme sláviť už o niekoľko dní. Aj on s charizmou, múdrosťou a láskou hovorí o zachovávaní duchovnej čistoty, o pravdivej ceste životom. Aj okolo neho sa zhromažďujú zástupy a má verných apoštolov. Kto je tento človek, ktorý na vedeckej báze potvrdzuje existenciu anjelov a ktorého slovám načúvajú jednoduchí slovenskí vidiečania aj medzinárodné vedecké kapacity?

Pán doktor, kto ste vlastne? Novodobý polyhistor, idealista, utopista alebo dokonca nadpozemská bytosť, do polohy ktorej vás štylizujú niektorí tí, čo uverili vášmu učeniu, že svet usmerňujú anjelské bytosti?

Neklaďte ma naroveň Kristovi, lebo si ešte aj čitateľ pomyslí, že sa s ním chcem porovnávať a to je mi nepríjemné. Som človek, ktorý hľadá pravdu aj za cenu osobných obetí, ale nie som dokonalý vzor. Viem povedať niečo o duchovnom svete z vlastného poznania, ale nie som vševedúci. Nezabudol som na sľub, ktorý som dal pred narodením, načo som tu, a usilujem sa byť mu stále znova verný. Som praktický idealista – zaujíma ma, čo z duchovných ideálov sa dá prakticky uskutočniť. Nevyužil som moje nadpriemerné schopnosti na to, aby som získal osobné výhody v porovnaní s ostatnými, ale chcel som pozdvihnúť túto krajinu z biedy. Ľudia to videli a tak mi začali pomáhať.

Čitateľ sa asi zháči aj nad ďalším slovným spojením: pokiaľ som skutočný vedec a nie pavedec, nemala by byť reč o tom, že mi ľudia „uverili“. Medzi mojimi poslucháčmi je žiaľ dosť aj takých, čo mi len uverili, ale tí nereprezentujú môj zámer. Uveriť angelológii je asi tak málo platné ako keby ste „uverili“ chémii a fyzike, ale nerozumeli by ste im. Tak by ste tieto vedy vôbec nedokázali prakticky použiť. Ako učiteľ teda nie som šťastný, keď ku mne niekto vzhliada ako k nepochopiteľnej vyššej bytosti namiesto toho, aby sa odo mňa niečo naučil. Radosť mi robia študenti, čo v nadväznosti na angelológiu obhájili diplomové a dizertačné práce a ľudia, čo ju aplikujú vo svojich povolaniach: lekári, pedagógovia, podnikoví manažeri, vedci.

Svojou knihou „Angelológia dejín“ ste, mierne povedané, uviedli do pomykova najmä svojich kolegov z odborných kruhov, ktorí vo vás videli perspektívneho a talentovaného mladého vedca. Ako ste sa v istom rozhovore vyjadrili, mnohí si poťukávali na čelo. Viem, že situácia sa odvtedy diametrálne zmenila. Na Filozofickej fakulte UK sa dokonca konalo na túto tému interdisciplinárne kolokvium. S akým výsledkom?

Práve v novembri tohto roku pricestoval do Bratislavy „otec chronobiológie“, profesor Franz Halberg z univerzity v Minnesote, a potvrdil, že ide o skutočný objav. Po päťročnom zdráhaní sa mi vystavil uznanlivý posudok aj riaditeľ Ústavu klasickej archeológie na Karlovej univerzite v Prahe. Jeden z prvých, ktorí nemali predsudky voči mojej práci, bol bratislavský profesor matematickej štatistiky Miroslav Mikulecký. A tento rok sme spolu za jeden článok uverejnený v medzinárodnom časopise získali cenu Zdenka Kleina za najlepšiu transdisciplinárnu prácu.

Takže teraz už svitá na lepšie časy. Ale desať rokov sa akademická obec obracala k môjmu úsiliu chrbtom. Musel som si poradiť sám a založiť nadáciu, ktorá je miniatúrnou alternatívnou akadémiou vied. Anjeli a veda – to bola príliš silná káva. Je zvláštne, akým protichodným spôsobom ľudia reagujú na správu, že existuje objektívny dôkaz, že nad nami sú bytosti vyššie a šľachetnejšie od nás, ktoré sú pravzormi cností. Jedným to vháňa do očí slzy vďaky a druhých to dovádza do slepej zúrivosti.

Práve to kolokvium, ktoré sa vďaka vedúcemu katedry všeobecných dejín a nadácii Sophia konalo pred dvoma rokmi, bolo zlomovým bodom. Oponenti dostali príležitosť na vlastnej pôde a ukázalo sa, že nemajú žiadne argumenty. Po 700 rokoch od čias Tomáša Akvinského sa na univerzitnej pôde opäť hovorilo o anjeloch ako o niečom reálnom.

Vaša kniha má podtitul “Synchronicita a periodicita v dejinách“. Na takmer tisíc stranách opisujete, ako vo všetkých obdobiach dejiny ľudstva inšpirovali duchovné bytosti. Ktorí sú to teda tí archanjeli, čo tvoria koleso dejín?

Podľa starovekých prameňov sa siedmi archanjeli – Gabriel, Rafael, Anael, Michael, Samael, Zachariel a Orifiel – každých 354 aj každých 72 rokov cyklicky striedajú ako duchovia času. Vždy jeden z nich vládne určitému obdobiu, kým ho v kruhu nevystrieda ďalší, tak ako v tej rozprávke o dvanástich mesiačikoch. Je to súčasť prastarej múdrosti, ktorú sme v novoveku prestali chápať a vyhlásili ju za poveru.

Na druhej strane v kultúrnej antropológii existovala až doteraz jedna záhada, ktorú nikto nevedel vyriešiť. Skutočnosť, že géniovia sa v dejinách neobjavujú rovnomerne a náhodne rozložení na časovej osi, ako by sa to dalo čakať podľa zákonov genetiky, ale v celých zhlukoch a vlnách. Ja som ukázal, že v spôsobe, akým za sebou prichádzajú tvorivé obdobia v rôznych odvetviach kultúry, je určitý systém a je to ten istý systém, ktorý bol už dávno známy angelológii.

Napríklad v 6. storočí pred Kristom na celom svete vystúpili významní mudrci a náboženskí zakladatelia, ktorí nezávisle jeden od druhého učili rovnaké hlavné myšlienky. Podobná vlna veľkých filozofov sa neskôr opakovala každých 500 rokov. Sú to obdobia archanjela Michaela, inšpirátora filozofie. Podobne synchrónne a rytmicky prichádzajú s archanjelom Anaelom veľkí hudobní skladatelia, básnici, alchymisti a chemici. Rafael je tradičným patrónom medicíny a najväčší lekári skutočne žili v rafaelských obdobiach, ako aj botanici a lingvisti. V gabrielských obdobiach sa pravidelne rodia veľkí prírodovedci a románopisci, v orifielských dejepisci a astronómi a archanjel Zachariel už po tisícročia inšpiruje najväčších matematikov a zemepiscov.

Mnohí títo géniovia priamo vypovedajú o tom, ako sa im tieto bytosti zjavili, ale vedci to doposiaľ popierali ako sebaklam. Nie je to sebaklam, pretože svedectvá o tomto striedaní archanjelov existujú po desaťtisíce rokov nezávisle od seba na rôznych miestach na zemi a v rôznych časoch.

Pretože viem, akým spôsobom anjeli inšpirujú a vedú ľudstvo, vedel som o niektorých starých kultúrach, o ich umení, myslení a spoločnosti ešte skôr, než ich archeológovia v zemi našli. Napríklad najnovšou archeologickou senzáciou sú vykopávky v juhoamerickom Carale. Našli sa tam pyramídy, ktoré sú rovnako staré ako egyptské pyramídy a ktoré som v mojej knihe predpovedal ako pravdepodobné. Predpovede takéhoto typu boli až doteraz niečím nepredstaviteľným.

Momentálne žijeme v michaelskom období. Michael sa stal duchom času opäť od roku 1879. V čom je historická paralela s obdobím, kedy už vládol?

Je to archanjel Slnka, víťaz nad drakom, inšpirátor jasného myslenia a slobody. V jeho obdobiach sa ľudstvo už od čias Gilgameša pokúša o demokratické zriadenie, v ktorom by bola rešpektovaná sloboda a dôstojnosť jednotlivca. Vedeli ste napríklad, že aj Buddha sa cítil byť inšpirovaný týmto archanjelom (duchom slnka), narodil sa v republikánskom štáte a predpovedal, že podobná doba príde o 25 storočí neskôr – čiže dnes?

Ak na časovú os zoradíme všetkých slnečných hrdinov – počínajúc Gilgamešom, Perzeom, Orfeom, Heraklom, sv. Jurajom a ďalšie osobnosti, ktorým sa zjavil – máme pred sebou zlatú niť Michaelovho pôsobenia v dejinách. Žijeme v dobe, ktorá dáva človeku tie najväčšie možnosti v dobrom aj v zlom. V žiadnej inej dobe nie je taká veľká možnosť urobiť pokrok ale aj upadnúť. Pokiaľ sa vedome neusilujeme o spojenie s Michaelom a o cnosti slnečných hrdinov, vrhá to celú spoločnosť do onoho myšlienkového chaosu a rozkladu hodnôt, aké sú pre postmoderný vek typické. Nepôsobí tu totiž len archanjel Slnka ale aj slnečný démon, ktorý nás zvádza k prekrúteniu a zneužitiu michaelských darov a záleží od nás, ľudí, ku komu sa prikloníme. Úlohou súčasnosti je napríklad ukuť nové duchovné pojmy, ktoré – podobne ako od staroveku podnes Platónove spisy – v nasledujúcich 25 storočiach budú tvoriť chrbticu kultúry a spoločnosti.

Spolu s Michaelom však pôsobí od roku 1989 ako menší duch času aj Zachariel, ktorý je inšpirujúcim duchom Európy a iniciuje zjednocovanie Európy. To bolo posledné vystriedanie duchov času, ktoré sa prejavilo pádom berlínskeho múru a novým svetovým poriadkom.

Ktorý archanjel príde po Michaelovi? Čo čaká ľudstvo za jeho vlády?

Bude to Orifiel, archanjel taký hlboký, vážny a prísny, že sa mu do očí dokážu pozrieť len tí najstatočnejší. Tam, kde ľudia dokázali konštruktívne premeniť orifielské sily, vznikali pustovnícke hnutia (napríklad vlna zakladania benediktínskych kláštorov okolo roku 1000), inak v týchto obdobiach vždy hrozí absolutizmus, zriadenie, v ktorom ľudia sa menia na ozubené kolieska v byrokratickom mechanizme bez vlastnej vôle. Demokracia teda skončí, pokiaľ v sebe nevypestujeme zmysel pre sebekázeň a niektoré hlbšie stránky života.

Hovorí sa, že každý človek má svojho anjela strážneho. Myslíte si, že by sme sa dokázali uchrániť mnohým osobným problémom, keby sme mu viac načúvali?

Osobným aj celospoločenským. Každý človek má svojho anjela, každá doba archanjela a každý národ svoje anjelské knieža. Strážny anjel sa prejavuje v osudovom zreťazení tzv. náhod v behu ľudského života, ktoré sa pri spätnom pohľade javia ako zmysluplné a vedú k určitému cieľu. On je totiž strážcom našej životnej úlohy a keď na ňu príliš zabúdame, zasahuje do nášho života aj tvrdým spôsobom, aby nás zachránil pre to, čo je naozaj dôležité. Napríklad v čase dospievania nadväzuje strážny anjel s mladým človekom kontakt prostredníctvom nádherných obrazov, ktorým hovoríme ideály. Keď sa tieto impulzy nezrealizujú, klesnú ako vytesnený duševný konflikt do povedomia a ohlasujú sa v podobe všemožných telesných neduhov a nešťastí.

Predstavte si však, že do kolektívnej neurózy padajú pravidelne celé dejinné obdobia. V samaelských obdobiach nájdete v zemi pravidelne vrstvu popola a sadzí, stopy po svetovom požiari. Je to padlý anjel piatej nebeskej sféry, ktorý pod rôznymi menami – ako babylonský Nergal, egyptský Sutech, aztécky Huitzilopochtli alebo kresťanský Satan – rozpúta medzi ľuďmi zakaždým takú nevraživosť a krvipreliatie, že to vždy znamená malý koniec sveta. So železnou pravidelnosťou každých 500 rokov sa tento démon vracia a ľudstvo s ním podstupuje zápas. Poslednýkrát v 20. storočí - s dvoma svetovými vojnami, sto miliónmi obetí nacizmu a komunizmu a svetom na pokraji atómového požiaru. Podľahli sme o to ľahšie, že sme si navrávali, že sme už povery o čertoch a anjeloch dávno prekonali.

Na vine je údesná duchovná nevedomosť a duševná nekultivovanosť súčasného človeka, ktorý už nie je schopný tieto jemné vplyvy vo svojej duši rozoznávať a hromadne im padá za obeť. Popieranie duchovného sveta je zločin, zvlášť na mládeži.

V istom rozhovore ste spomenuli, že vás ovplyvnila aj duchovná filozofia štúrovcov. Prípúšťali niektorí z nich existenciu týchto duchovných bytostí?

Pravdaže. Veď Štúr má množstvo výrokov týkajúcich sa práve striedania duchov času. Hurban hneď v prvom čísle Slovenských pohľadov načrtol štúrovskú koncepciu slovanskej vedy, na to sa však akosi zabudlo. Mojou sofiológiou som štúrovskú tradíciu vedy obnovil a ukázal, že pravá veda neodvádza od Boha ale k nemu privádza.

Ako ste sa vôbec dostali k tejto téme? Komunikujete aj vy s anjelmi?

Z lásky k duchovným bytostiam to celé robím. Bolelo ma, ako ich dnešná spoločnosť zosmiešňuje, zapiera alebo z nich robí reklamné karikatúry. Chcel som zjednať pre nich na zemi znova úctu. Možno ako don Quijote, keď urážali jeho najjasnejšiu pani. Bol to posledný rytier, ale ja som dúfam prvý z celého radu, ktorý ešte príde.

Založili ste školu Angelológie. Kto sa jej môže zúčastniť?

Každý, kto má o vec opravdivý a úprimný záujem.

Zobraziť v aktualitách: 
Nie