Stredoveká náuka o anjeloch sa vracia na univerzity

  • Русский
  • Deutsch
  • English
  • Slovenčina
Stredoveká náuka o anjeloch sa vracia na univerzity

(Košický večer, 25. február 2005)

RNDr. Emil Páleš, CSc. (1966) vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu UK a neskôr pracoval na Jazykovednom ústave SAV. Patrí k nemnohým priekopníkom sofiológie, ktorá sa usiluje o syntézu exaktných vied, umenia a náboženstva.

Pán doktor, spoznala som Vás kedysi ako mládenca, ktorý v kruhu okolo ohňa rozprával o tom, že nad nami sa klenie obloha plná duchovných bytostí, ktoré sú pravzormi všetkých krás a cností: im máme byť verní, ctiť si ich, učiť sa od nich a stať sa im podobnými. Vyzvali ste svet, aby sa pridal k vám a začal sa točiť opačným smerom než doteraz. Pripadá mi zázračné, že teraz prednášate na univerzitách – a hovoríte pritom stále to isté, čo vtedy v lese pri ohni. V marci budete mať prednášku na viedenskej univerzite a v apríli ste pozvaný do Nórska na starobylú univerzitu v Trondheime. Ako ste to dokázali?

To, že ma niekam pozvú prednášať, ako aj mnoho mojich ďalších kolegov, by ešte nebolo nič výnimočné. Tak som v mojom prvom vedeckom období prednášal na rôznych miestach počítačovú lingvistiku. Zázrakom ale je, že teraz prednášam angelológiu – náuku o anjeloch! Ešte pred troma rokmi by to bolo úplne nemysliteľné. Dôkaz anjelov? Každý odborník, ktorý nepozná moju prácu, sa tomu zasmeje. Buď si poťuká na čelo alebo Vám začne blahosklonne vysvetľovať ako naivnému laikovi, o čom je veda. Viera v anjelov sa doteraz pokladala práve za exemplárny príklad niečoho iracionálneho a nevedeckého.

Poslednýkrát v 13. storočí sa angelológia vyučovala na univerzitách s plnou vážnosťou. Tomáša Akvinského prezývali „doctor angelicus“, pretože bol v tejto oblasti najväčšou autoritou. Po sedemsto rokoch som zrejme prvý angelológ novoveku.

Keď študujeme životopisy slávnych bádateľov, zdá sa, že veda má do veľkej miery aj črty náboženstva, ktorého kňazstvo sa neoblieka do sután ale do bielych laboratórnych plášťov. Je takmer pravidlom, že veľké osobnosti s novými objavmi sprvu „exkomunikujú“ z vedeckej obce, pretože sa prehrešia voči dogmám, ktorým sa verí zo zotrvačnosti. Je to aj Váš prípad?

Áno, lebo na začiatku som stál celkom sám proti celému akademickému svetu. A to som v tom čase nemal v rukách ešte žiadne dôkazy, len vnútornú istotu založenú na určitých duchovných zážitkoch. Jedno pravdivé srdce však zaváži viac, než všetky vedecké autority sveta. S profesorom Mikuleckým sme teraz získali medzinárodnú cenu Zdenka Kleina za najlepšiu transdisciplinárnu prácu v roku 2004. A „otec chronobiológie“ profesor Halberg z Minnesoty nedávno potvrdil, že ide o skutočný objav. Takže teraz som už aj doma prorokom, keď to povedali v Amerike.

Zohrával pri vašom objave nejakú úlohu fakt, že Slovensko je katolícka krajina?

Osobne som náboženskú výchovu nedostal. Tvorím však z národnej duše - nie je preto žiadna náhoda, že Slovensko nedalo svetu povedzme parný stroj, ako Angličania, ale objav práve takéhoto druhu. Kľúčový význam malo aj to, že som k problému nepristúpil len ako špecialista, ale s všestranným rozhľadom v prírodných a humanitných vedách. Ďalej umelecká výchova a to, že vďaka vnútornému, rozjímavému životu som si zachoval aj v tejto extrovertnej dobe nadzmyslové vnímanie vyšších svetov, ktoré chýbalo mojim kolegom, čo sú orientovaní jednostranne len na ľavú, racionálnu hemisféru mozgu.

Poďme však k obsahu. Dvasať rokov bádania ste zhrnuli v knihe „Angelológia dejín. Synchronicita a periodicita v dejinách“, ktorá pred vianocami vyšla už v druhom, rozšírenom vydaní, tentokrát v češtine...

Ide o to, že mnoho ľudí v dejinách malo a dodnes má určité psychické zážitky, ktoré sa chápali ako zjavenia vyšších bytostí. Z hľadiska vedy však nešlo o žiadnych anjelov, ale o činnosť podvedomia, hlbších vrstiev mozgu, ktoré si nevzdelaný človek personifikoval a vykladal nábožensky. A práve v tomto bode teraz veda musí zmeniť názor.

Ukázal som, že zakladatelia náboženstiev, myslitelia, umelci, veľkí štátnici mali rovnaké zjavenia a inšpirácie v rovnakom čase nezávisle od seba na rôznych miestach na Zemi. Takže to nebol len halucinačný produkt ich vlastného mozgu. Ľudia introspektívne pozorovali zjavenia na duchovnej oblohe, rovnako ako dnes astronómovia z rôznych hvezdární zaznamenajú prelet meteoru, kométu alebo výbuch supernovy a neskôr si navzájom môžu potvrdiť čas i obsah pozorovaného úkazu.

Zjavenia týchto bytostí sa navyše periodicky opakujú, každá má svoj vlastný rytmus a aj v tom sa podobajú na planéty, či hviezdy na nebi. Veľkí maliari sa po tisícročia (od doby kamennej) objavujú v rytme archanjela Gabriela; slávni lekári spolu s archanjelom Rafaelom; Anael inšpiruje básnikov a hudobných skladateľov; Michael skvelých filozofov; Zachariel matematiku a Orifiel dejepisectvo či astronómiu. Spolu s archanjelom Samaelom každých päťsto rokov Zem zaleje vlna nenávisti a násilia, v ktorej väčšina kultúr ľahne popolom. Je to ten padlý anjel, o ktorom hovorí biblická tradícia.

Poznanie o siedmich archanjeloch, ktorí sa cyklicky striedajú ako duchovia času a inšpirujú ľudstvo, pochádza pravdepodobne z babylonských chrámov (ak nie je ešte staršie) a pre stredovekých arabských a kresťanských učencov bolo ešte živou náukou. Ja som túto prastarú múdrosť znovuobjavil a potvrdil jej platnosť pomocou dôsledného štúdia kultúrnych vĺn v dejinách a presných nástrojov matematickej štatistiky.

Neskúmali ste len synchronicity a rytmy v dejinách, ale aj v evolúcii prírody a v ľudskom živote. Je medzi nimi nejaká súvislosť?

Áno a stále znovu stojím v úžase nad tým, že vo všetkých týchto troch oblastiach sa prejavuje jednotná zákonitosť. V živote človeka ako jednotlivca, v dejinách ľudstva a v dejinách prírody sa striedajú ako tvorivé - inšpirujúce sily tie isté duchovné praobrazy, či anjeli v rovnakom poradí. Keď sa pred 600 miliónmi rokov stal regentom zemskej evolúcie Gabriel, vznikli lastúry – a keď sa stal v baroku opäť duchom času, ľudia zatúžili stavať útulné vnútorné priestory s mušľovou a perlovou dekoráciou. Anael vo svojom geologickom období stvoril kvetiny, vtáctvo, motýle, pohlavnosť a všetko, čo hýri farbami, vonia a znie. V anaelských obdobiach v dejinách sa ľudia začnú zdobiť vtáčími perami, rozospievajú sa a píšu ľúbostnú poéziu, katedrály rozkvitnú rozetami a farebným sklom. V orifielských obdobiach zase celá psychofyzická konštitúcia človeka dostáva starecké črty a začína sa podobať na zvieratá v oligocéne, kedy všetkým narástli rohy, parohy a kly: myšlienkové smery aj štátne aparáty sa stávajú skostnatelé a absolutistické.

Predstavte si, že schránky druhohorných amonitov, aj gotické okná, prechádzali vo svojom vývoji postupnosťou rovnakých tvarových metamorfóz. Zjavuje sa v tom svet síl a zákonov, voči ktorým je novoveké ľudstvo slepé a nevidí v tom nič viac než chaos a náhodu. Ich poznanie mi však umožnilo vedieť vopred aj o neznámych kultúrach, ktoré ležali zasypané pod zemou. Napríklad objav pyramíd v juhoamerickom Carale, rovnako starých ako egyptské. Čo som pred ôsmimi rokmi predpovedal ako pravdepodobné, je teraz čerstvou archeologickou senzáciou.

Dostať Vašu knihu v kníhkupectvách?

Nie, dostanete ju len zásielkovo priamo z vydavateľstva. Viac o „Angelológii dejín“ nájdete na mojej internetovej stránke.

Zobraziť v aktualitách: 
Nie