Sú dejiny v rukách anjelov?

(Pravda, 4. október 2003)

Existujú anjeli? Ovplyvňujú dejiny? Opakuje sa história v cykloch? Bude sa svet v budúcnosti inšpirovať od Slovanov? Náboženstvá tomu verili po tisícročia, no veda to zavrhla. Emil Páleš preklenul stáročnú trhlinu medzi náboženstvom a vedou mostom. Povýšil stredovekú náuku o anjeloch na vedeckú disciplínu. O svojich prevratných zisteniach prednáša doma i v zahraničí.

Vyštudovali ste kybernetiku, teraz sa venujete histórii, biológii, filozofii a teológii. Cítite sa byť vedcom alebo filozofom?

Dlho som na to nevedel odpovedať, keď sa ma v televízii pýtali, aký odbor majú uviesť pod moje meno. Keby som totiž povedal historik, paleontológ, filozof alebo teológ, nebola by to pravda v bežnom zmysle slova a aj kolegovia z príslušných odborov by sa ohradili. Som sofiológ. Sofiológia je úsilie o celistvú múdrosť, spája sa v nej všetko ľudské poznanie, náboženské aj vedecké. Ruský filozof Vladimir Solovjov, ktorý sa považuje za zakladateľa sofiológie, ju definoval ako organickú syntézu kozmológie, antropológie a teológie. A v takom duchu pracujem aj ja.

Ako ste sa k sofiológii dostali?

Je to inšpirácia, ktorá sa mi vynárala z duše už v detstve a zostal som jej verný. Sofiu ako personifikovanú múdrosť uctievali najmä vo východnom kresťanstve a v pravosláví. Solovjov mal tri zážitky, pri ktorých sa mu Sofia zjavila, a napísal o nich básne. Tieto duchovné zážitky sa stali centrálnou intuíciou celého jeho diela. Ja som prežil čosi podobné. Ale o Solovjovovi som sa dozvedel vlastne až vďaka tomu, že som už sám vydával časopis „Sophia“. Je to očividne impulz z toho istého duchovného zdroja, pretože tá „jeho“ Sofia ho viedla podobným spôsobom ako tá „moja“. Celé myšlienkové reťazce ako aj celkové východiská sú zhodné.

Dá sa povedať, že je to špecificky slovanská inšpirácia. Veď Sofia sa zjavila aj sedemročnému sv. Cyrilovi, nášmu prvému vierozvestovi, a on sa rozhodol, že sa „neožení“ s nikým iným ako s ňou. Neskôr tá istá intuícia viedla Komenského, keď chcel založiť „pansofickú“ akadémiu, a ešte neskôr Štúrovcov.

Aj Štúrovci boli stúpencami sofiológie?

V prvom čísle Slovenských pohľadov z roku 1847 Hurban načrtol ideál budúcej slovanskej vedy. Štúrovci verili, že Slovania vybudujú „katedrálu poznania“, ktorá bude založená na úplne iných základoch než anglický pozitivizmus a empirizmus, ktorý ovláda vedecké myslenie dneška, ale je jednostranný a vedie k materializmu. Čoskoro sa však začalo hovoriť, že v tom smere boli Štúrovci nereálni snílkovia. Hoci vychádzať z cyrilo-metodejskej a štúrovskej tradície nám ukladá priamo ústava. Chýbal totiž nejaký príklad konkrétnej a úspešnej teórie nového typu. Mojou „Angelológiou dejín“ som na Štúrovcov nadviazal. Ukázal som, že veda je možná aj v spojení s idealistickým (a nie len materialistickým) svetonázorovým pozadím a v niektorých smeroch môže byť dokonca úspešnejšia než veda materialistická.

Vo vašej knihe Angelológia dejín ste dokázali, že géniovia sa v histórii nerodia náhodne, ale v určitých vlnách.

Áno, a to bola dlho veľká záhada kultúrnej antropológie: prečo sa geniálne osobnosti, umelci, vedci nerodia stále, ale len niekedy a nárazovo. Podľa zákonov genetiky by to tak byť nemalo. Takže na jednej strane tu bola takáto záhada a na druhej strane stredoveká náuka o anjeloch, o ktorej sa myslelo, že sa nevzťahuje k ničomu skutočnému. Ja som ukázal, že ona je práve kľúčom k tejto záhade.

Predstavte si, že mudrci minulosti nemali k dispozícii takmer žiadne historické a archeologické informácie. Ale vedeli, že existuje sedem duchovných bytostí, archanjelov, ktorí sa cyklicky striedajú ako duchovia času a inšpirujú ľudstvo. Vedeli o pravidelnom striedaní vekov. Babylonskí kňazi mali na tom založený svoj posvätný kalendár. Ja už trinásť rokov skúmam kultúrne vlny v dejinách pomocou počítačov a metód matematickej štatistiky. Zistil so nielen to, že podliehajú určitému poriadku, ale - čo je ešte zaujímavejšie - zhodujú sa s poriadkom striedania archanjelov. Staré rozprávky o zlatom, striebornom, medenom či železnom veku sa stali vedeckou skutočnosťou.

Sú to teda duchovia času, čo inšpirujú géniov?

Pravdaže, veď donedávna sa ešte nehovorilo, že ten človek „je génius“, ale že „má génia“, teda inšpirujúceho ducha. Homér pred napísaním Íliady vzýva múzy, aby mu „spievali“. Dnes si myslíme, že geniálne idey sa akýmsi záhadným spôsobom rodia niekde v závitoch šedej mozgovej kôry. Lenže rovnaké idey a vízie zachytávali vždy ľudia v rôznych kútoch sveta naraz. Ako podľa vás vedel indiánsky kňaz pred Kolumbom, čo sa práve v tej chvíli deje na parížskej univerzite alebo v himalájskej pustovni? Akým právom tvrdíme, že práve naši najväčší náboženskí a kultúrni zakladatelia si vymýšľajú a žiadne duchovné bytosti sa im nezjavili? Tieto bytosti pôsobia ďalej aj dnes, len si to už neuvedomujeme. Hovoríme tomu „podvedomie“. Einstein alebo Picasso reagujú na nejaký vnútorný podnet, ale nevedia nič o tom, odkiaľ pochádza.

Podľa čoho ste pri spracovaní vyberali jednotlivé osobnosti? Niekdajší učenci boli veľmi všestranní – rovnako lekári ako filozofi alebo matematici.

Aby som sa vyhol podozreniu zo subjektívneho narábania s dejinami, prenechal som výber mojim oponentom a nezávislým vedcom. Aj štatistické spracovanie sa odohralo pod dohľadom „neveriacich“ kolegov. Postavil som len hypotézu, že vynikajúci lekári, básnici, dejepisci, astronómovia, matematici, maliari atď. sa objavujú rytmicky v určitých obdobiach nezávisle na rôznych miestach na Zemi. Niektorí boli šokovaní, keď sa to potvrdilo, lebo si boli vopred istí, že to nevyjde.

Pravda, všestranné osobnosti vynikli aj v dvoch či troch odboroch súčasne. Ale aj to je súčasťou teórie. Každý archanjel pôsobí vo svojom vlastnom rytme a keď sa tieto rytmy zídu, skladajú sa ich inšpirácie dohromady. Tak napríklad Gréci boli veľkí vo filozofii aj matematike. Arabskí učenci vynikli v astronómii a lekárstve – pretože archanjeli Orifiel a Rafael pôsobili okolo roku 1000 spoločne.

V akej dobe žijeme teraz?

Žijeme v takej dobe, v akej žili Buddha alebo Platón. Vo veku archanjela Slnka, Michaela.

Po 2480 rokoch sa stal Michael znova duchom času od roku 1879. V kolektívnom podvedomí ľudstva pôsobia opäť také impulzy ako vtedy a navonok sa vracajú podobné sociologické tendencie. Vo vede je to kvantovo-relativistický prelom, v umení obrat k abstraktnej maľbe. Picasso napríklad začal namiesto hmotného sveta maľovať svet myšlienok. Tak isto v novej fyzike „materializmus prekročil sám seba“, ako vraví Popper.

Michael je tiež inšpirátorom slobody a dôstojnosti jednotlivca a v každom jeho období sa to prejaví túžbou po politickej demokracii. Pred 2500 rokmi boli tiež všade na svete demokracie, nielen v Ríme alebo Aténach, ale napríklad aj Buddha sa narodil v krajine, ktorá bola republikou. Prvým známym predsedom parlamentu bol Gilgameš, prvý slnečný hrdina v dejinách, ktorý žil v najstaršom michaelskom období v Sumeri.

Naši predkovia nemali našu techniku, ale mali inú múdrosť o človeku, o akej sa dnes sociológovi alebo psychológovi ani nesníva. Povedzte, ktorý prognostický ústav je schopný niečo predpovedať a na aký čas vopred? Ani na pätnásť rokov, nieto ešte na tisícročia. Taký Buddha ale celkom jasne povedal, že svetové „koleso dharmy“ sa otočí raz za 25 storočí a že rovnaká doba, v akej žil on, príde práve dnes.

Aký má toto poznanie pre nás význam?

Nesmierny. Pretože v každej dobe je potrebné prebudovať od základu všetky spoločenské inštitúcie tak, aby vychádzali v ústrety podvedomým impulzom doby. Inak sa zmenia na kolektívny vytesnený komplex a všemožné spoločenské neduhy. Vyniesť tieto impulzy do vedomia umožňuje pozitívnu, konštruktívnu tvorbu. V opačnom prípade pôsobia deštruktívne a chaoticky. Od nás záleží, ako na podnety z duchovného sveta reagujeme: či pre nich vedome vytvárame priestor, alebo ich chceme tvrdohlavo popierať. Takže história je nie len v rukách anjelov, ale predovšetkým v rukách človeka.

Ovplyvňujú anjeli len históriu, alebo sa ich pôsobenie prejavuje aj v prírode?

Formy vo zvieracej a rastlinnej ríši sú vlastne myšlienky cherubínov. Je to oveľa vyšší anjelský chór než archanjeli. Neodarwinisti nás síce presvedčujú, že všetky tieto formy vznikli počas evolúcie „náhodou“, ale to je len krycí názov pre našu nevedomosť. Takzvané náhodné mutácie vôbec nie sú náhodné, pretože sa objavujú paralelne u rôznych druhov, ktoré sa vôbec nekrížia ani nežijú v rovnakom prostredí, a v určitom časovom poriadku. Napríklad archanjel Anael je inšpirátor krásna a keď sa pred 200 miliónmi rokov stal regentom zemskej evolúcie, vzniklo v jednom období takmer všetko, čo v prírode vnímame ako krásne: kvetiny, motýle, vtáctvo, spev, vône, farby. A keď sa Anael vrátil v dejinách, v 13. storočí, objavili sa tie pestrofarebné gotické vitráže, viachlasná hudba, trubadúrska poézia, ľudia sa dokonca začali obliekať ako vtáci. Za tým všetkým je inteligencia, len my sme slepí, nevieme dešifrovať ono Božie slovo, prostredníctvom ktorého bol stvorený svet. Anjeli sú hlásky tohto slova.

Ako vás prijala vedecká obec? Vaše zistenia a závery sú nezvyčajné.

Kedysi som urobil jednu priekopnícku prácu v počítačovej lingvistike, ktorá zostane zrejme ešte dlho neprekonaná, a všetci ma chválili ako nádejného mladého vedca. Potom nado mnou ticho zalomili rukami, keď videli, že som sa dal na „mystiku“, akoby pochovávali veľký talent. Desať rokov som bol vedecký „disident“, ktorý si svoj výskum musí financovať sám. Ale teraz sa už pochybnosti zase menia na pokyvkávanie hlavami a miestami i nadšený súhlas. Konalo sa interdisciplinárne kolokvium k Angelológii, kde po prvýkrát na akademickej pôde odznelo, že ide o faktický objav. Čo sa kedysi nazývalo anjelmi, je niečo reálne, čo má moc hýbať ľudskou predstavivosťou. Čo to je, o tom teraz vznikajú rôzne hypotézy a špekulácie. Aj také, čo sú podľa mňa nezmyslené. Ale dôležité je, že to podnecuje diskusie.

Zamýšľate vytvoriť akadémiu sofiológie. Máte nejaký kruh spolupracovníkov?

Takú akadémiu nemôžem vytvoriť len slávnostným prestrihnutím pásky. Postupne sa rodí úmerne tomu, ako sa kryštalizuje kruh ľudí schopných pracovať v takom duchu. Sofiológia totiž od svojich ašpirantov vyžaduje viac ako špeciálne vedomosti: všestranný rozvoj celej osobnosti, vrátane mravnej, citovej a vôľovej zložky. Ide o zmenu spôsobu života, ktorá vedie k vývoju nadzmyslového vnímania. Sofiologická metóda je založená na spojení zmyslovej a nadzmyslovej empírie, takže bez onoho „duchovného oka“, o ktorom hovoril Hurban a bez ochoty zmeniť sám seba to nejde.

Duch doby si to však vyžaduje a ľudia na to podvedome čakajú. Je tu laická obec, ktorá pociťuje potrebu takých poznatkov a chce ich aplikovať v živote. Jeden krok k cieľu bude „letná škola angelológie“, s ktorou chcem začať budúci rok. Tá poslúži aj na výber a výchovu študentov, ktorí na to budú mať predpoklady.