Tvorivosť je spolupráca človeka a anjelov

  • Русский
  • Deutsch
  • English
  • Slovenčina
Tvorivosť je spolupráca človeka a anjelov

(Vitalita 11/2006)

„Angelológia dejín“ je názov knihy Emila Páleša. Nájdete v nej mnoho zaujímavých a dôležitých informácii. Napríklad o znovuobjavení stredovekej náuky o anjeloch, o periodicitách a striedaní období v dejinách, v ľudskom živote i v evolúcii prírody. Emil Páleš vyštudoval kybernetiku a vyučoval počítačovú lingvistiku na Katedre umelej inteligencie MFF na Komenského univerzite v Bratislave. Založil nadáciu Sophia. Je priekopníkom sofiológie, ktorej cieľom je syntéza vedy, umenia a náboženstva.

Vitalita : Aká bola vaša cesta k anjelom?

Ako vedec medzi kolegami musím povedať, že som k znovuobjaveniu stredovekej náuky o anjeloch dospel empirickým bádaním a šťastnou náhodou. Pozorovaním dejín kultúry som prišiel na to, že sa v nich periodicky strieda sedem psychologických archetypov a tvoria rytmy, ktoré sú preukázateľné aj matematicko-štatisticky. Ich striedaním vznikajú štýlové epochy ako gotika, renesancia, baroko, romantizmus atď. Tieto rytmy boli známe už v staroveku a vysvetľovali sa tak, že sedem archanjelov sa cyklicky strieda a inšpirujú ľudstvo ako duchovia času.

V skutočnosti ani ja, ani žiaden iný bádateľ neurobil žiaden zásadný objav náhodou. Predchádzali mu duchovné zážitky, o ktorých som bol presvedčený, že pochádzajú od reálnych duchovných bytostí. To ma priviedlo na myšlienku systematicky preskúmať dejiny zjavenia, nakoľko podobné zážitky mali aj iní a či v tom nie je nejaká časová zákonitosť. Každý veľký objav začína vnuknutím, len v súčasnosti si nikto nekladie otázku, odkiaľ tie vnuknutia prichádzajú.

Vitalita: Ako je to s anjelmi v praxi, dá sa povedať, že žijete s anjelmi?

To prekvapujúce v mojej knihe je, že som nielen dokázal, že anjeli existujú, ale hneď aj to, že ich vníma každý človek, nie len tí vyvolení. Určité duševné zážitky, pocity, nálady a vnuknutia si mylne interpretujeme ako činnosť mozgu a nie anjelov. Len kvôli ideologickým okuliarom materializmu sa nám zdá, že anjeli neexistujú. V skutočnosti – keď sa napríklad vystriedajú duchovia času – pocítia to všetci na celej Zemi, až po navzdialenejšie ostrovy, ako zmenu nálady a začnú inak myslieť, cítiť a tvoriť.

Rozdiel medzi obyčajným človekom a zasvätencom je v tom, že ten prvý vníma duchovný svet iba podvedome a hmlisto a ten druhý jasne a vedome. Kultivovanie latentnej schopnosti človeka vnímať vyššie svety by malo byť súčasťou riadnej výchovy. Je potrebná očista duše, nielen hromadenie intelektuálnych vedomostí.

Osud každého jednotlivca i národa totiž závisí od toho, ako sa dokáže spojiť so svojím strážnym anjelom, resp. duchom národa. Kdekoľvek v dejinách došlo k rozkvetu kultúry, išlo vždy o to, že tam ľudia reagovali na výzvu duchovných mocností, ktoré vedú dejiny, a to sa prejavilo vo vlne tvorivosti a novátorskej inšpirácie. Preto je také dôležité, aby sa náš vzťah so svetom anjelov stal vedomým, aby mohol vplynúť do života – inak máme pocit bezvýchodiskovosti.

Vitalita: Táto náuka o anjeloch pochádza z kresťanských zdrojov, alebo dá sa nájsť vo všetkých kultúrach?

Skúmal som tradičnú kresťanskú angelológiu zo stredoveku. Tá však existovala už dávno pred Kristom. Siedmi archanjeli sú vlastne babylonské sedembožstvo. Anjeli nie sú kresťanskí alebo buddhistickí, ale proste sú. Sú to bytosti, ktoré poznajú v každej kultúre, len pod inými menami. Za tým istým menom sa však skrýva rovnaký alebo podobný duchovný obsah.

Je úžasné pozorovať, ako veľkňazi a šamani, lámovia a pápeži v rôznych kútoch sveta v rovnakom okamihu referujú o zjavení tej istej bytosti, len priodetej miestnymi zvykmi a vyjadrovacími prostriedkami. Vezmite napríklad kresťanské svätice, ktoré sa preslávili milosrdenstvom a láskou – objavujú sa v rytme, v ktorom Egypťania už päťtisíc rokov podávajú správy o zjaveniach bohyne lásky Isis či Hathor. Alebo kresťanskí svätci, ktorí sa preslávili múdrosťou – objavujú sa súčasne s mudrcmi a slnečnými bohmi pohanských národov.

Vitalita: V súčasnej dobe sa človek vzdialil od komunikácie a vnímania týchto bytostí. Na anjelov sa zabúda.

Je v tom určitý zmysel vývoja. V starom Egypte nikto nepochyboval o bohoch, lebo mal neustály zážitok ich prítomnosti. Mali iný stav vedomia, v ktorom ich vnímali ako v dennom snení. Avšak cena za to, že božstvá pôsobili do ľudskej duše tak priamo bola tá, že vtedajší ľudia boli menej slobodní, boli tak trochu bábkami vyšších síl.

Vývoj ľudstva je vývoj slobody, ako povedal Hegel. Vyvinuli sa nové schopnosti – sloboda a individuálne myslenie, za cenu straty starej jasnovidnosti. Musíme si ju získať opäť z nových síl a na novom stupni. Táto nová, slnečná jasnovidnosť je kľúčom k budúcnosti kultúry a zakladá novú šľachtu, ktorá nebude definovaná rodom, ale cnosťami, o ktoré sa musí pričiniť každý sám.

Vitalita: Má každý človek svojho anjela? Čo sa stane, keď s ním stratí spojenie?

Som presvedčený, že je s nami bytosť, ktorá nás sprevádza v celom našom bytí, nielen medzi narodením a smrťou. V puberte zjaví mladému človeku jeho zmysel života tak, že vlieva do jeho duše obrazy ideálov. No aby mohol človek zostať s duchovným svetom v spojení, musí sa vyvíjať. V každom veku nás totiž sprevádza iný zo siedmich archanjelov: v detstve Gabriel, v puberte Anael, v dospelosti Michael, v starobe Orifiel. Kým v dvadsiatke bol človek spojený so svojím anjelom cez básnický cit, v tridsiatke toto spojenie stratí, pokiaľ nenájde cestu k Michaelovi cez zduchovnenie myslenia. Samotné nadšenie a cit ho už nemôžu ďalej viesť životom.

Človek sa od svojho duchovného základu celkom odtrhnúť nemôže. Ten sa prejavuje stále cez podvedomie, intuície, sny. Ale hlava, intelekt sa môže odtrhnúť tak, že si vytvorí ateistický svetonázor a odreže sa od hlasu srdca a inšpirácie. To je však začiatok psychosomatických chorôb a osudových rán, ktorými nás duchovný svet upozorňuje na pravý zmysel života.

Vitalita: Ak tvorivé nápady a podnety sú darom anjelov, neznižuje to sebavedmomie človeka, ktorý si myslí, že tvorcom je on sám?

Skutoční géniovia si práve nemyslia, že tvorcovia sú len oni sami. Veď ešte pred stopäťdesiatimi rokmi sa nehovorilo o tom, že „človek je génius“, ale že „tento človek má génia“, čiže inšpirujúceho ducha. Tvorivosť je spolupráca človeka a anjelov. Nie je možná bez anjelskej inšpirácie, ale ani bez obetí, potu a námahy zo strany človeka. Predstavte si to takto: príroda nám dáva rôzne druhy materiálov - kamene, kovy a drevá – tie nedokáže vyrobiť človek sám, ale ich nachádza okolo seba. Dokončiť dielo prírody ich pretvorením na katedrálu, umelecký nábytok alebo šperk – to je podiel človeka, na ktorý môže byť hrdý. Tak tvoria aj inšpirácie vyšších bytostí naše duchovné okolie (nadprírodu) - a to, čo z nich človek urobí, sa stáva duchovnou kultúrou.

Vitalita : Máte nejaký odkaz pre mladú generáciu?

Nenechať sa pomýliť svetom, nedať vyhasnúť plamienku pravej inšpirácie a zmyslu života. Čo som v hlbinách duše pocítil ako ušľachtilé a krásne, to sa nakoniec ukáže ako pravda pre celý svet. A čo hovorili svetové autority, to sa ukáže ako mydlová bublina. Každá generácia prichádza s novým poslaním, poslaním vniesť do sveta niečo nové a zmeniť ho.

Viac o Angelológii dejín nájdete na www.sophia.sk

Zobraziť v aktualitách: 
Nie