Rozhovory pre tlač

(Spravodajca univerzity Mateja Bela, apríl 2011)

Katedra etickej a občianskej výchovy PF UMB a Centrum pre celoživotné vzdelávanie UMB v predvianočnom čase (23.11.2010) pripravili a na pôde Pedagogickej fakulty UMB privítali RNDr. Emila Páleša, CSc.. Štvorhodinová prednáška, napriek neskorým večerným hodinám, sa zo strany študentov (ale aj širšej verejnosti) stretla s veľkým záujmom o čom svedčí aj fakt, že najväčšia prednášková miestnosť na PF nepostačovala počtom sedadiel.

Netradičná prednáška s názvom „Je stredoveká angeológia vedou?“ a podtitulom „Malý kurz hľadania kritérií pravdy na kontroverznej vedeckej teórii“ je na Katedre etickej a občianskej výchovy prvým pokusom v cykle aktivít pozývania hostí, ktorý by som pomenoval ako „Alternatívy“, alebo „Bez cenzúry“, alebo „Marginálne vedecké hypotézy, či teórie“. Práve univerzita je najvhodnejšia pôda pre takého podujatia – jednak má už v názve „starosť o univerzálnosť – všeobsiahlosť a celostnosť“, jednak je (alebo by mala byť) „baštou slobody“, baštou slobodného myslenia, hľadania, bádania.

(Imidž, február 2008)

Všeobecne sa predpokladá, že anjeli sú vecou viery, nie vedy. Kto chce, ten v nich verí, ale veda sa zaoberá realitou, faktami. Ako sa Vám podarilo preklenúť priepasť medzi týmito dvoma svetmi?

Zrejme som bol sám, kto si jednoducho a úprimne položil otázku: existujú skutočne anjeli? V stredoveku mal každý archanjel presne vymedzenú oblasť pôsobenia. A verilo sa, že archanjeli sa cyklicky striedajú ako duchovia času a inšpirujú svet. Ak sa teda anjelské chóry na nebi striedajú v určitom poriadku a skutočne inšpirujú prorokov, kráľov, mysliteľov a umelcov – musí sa tento poriadok odzrkadľovať v tvorivých vrcholoch vo svetových dejinách. Geniálne tvorivé osobnosti v každom odvetví sa musia vyskytovať vo zvýšenej miere práve v obdobiach pripisovaných danému archanjelovi. Keby to tak nebolo, znamenalo by to, že viera v anjelov je buď výmysel alebo sú celkom iní, než sme si ich predstavovali. Ako matematik som sa preto pustil do štatistického štúdia kriviek tvorivosti v dejinách.

(Nový život Turca, 24.10.2006)

Autor knihy Angelológia dejín Emil Páleš odhalil fascinujúce skutočnosti o existencii anjelov ako strážnych duchov ľudí a času. Jeho práca je prvým vedeckým potvrdením tradičnej západnej náuky o anjeloch. Presnejšie, jednej časti tejto náuky – náuky o duchoch času. Viac k tomu povedal Emil Páleš:

„Už starí Babylončania uctievali siedmich bohov, z ktorých sa neskôr stalo sedem kresťanských archanjelov. Je to sedem duchovných praobrazov alebo bytostí, ktoré sa cyklicky striedajú a mohutným spôsobom spoluurčujú celé naše bytie. Každých 72 rokov vládne jedna z nich ako duch času. Za 504 rokov sa vystriedajú všetci siedmi. Takže každých 500 rokov sa dostane k moci tá istá duchovná inteligencia a inšpiruje určitý typ estetiky, filozofie a mravnosti. Ukázal som, že vlny tvorivosti vo svetových dejinách naozaj zodpovedajú týmto rytmom striedajúcich sa archanjelov.

(Vitalita 11/2006)

Vitalita : Aká bola vaša cesta k anjelom?

Ako vedec medzi kolegami musím povedať, že som k znovuobjaveniu stredovekej náuky o anjeloch dospel empirickým bádaním a šťastnou náhodou. Pozorovaním dejín kultúry som prišiel na to, že sa v nich periodicky strieda sedem psychologických archetypov a tvoria rytmy, ktoré sú preukázateľné aj matematicko-štatisticky. Ich striedaním vznikajú štýlové epochy ako gotika, renesancia, baroko, romantizmus atď. Tieto rytmy boli známe už v staroveku a vysvetľovali sa tak, že sedem archanjelov sa cyklicky strieda a inšpirujú ľudstvo ako duchovia času.

V skutočnosti ani ja, ani žiaden iný bádateľ neurobil žiaden zásadný objav náhodou. Predchádzali mu duchovné zážitky, o ktorých som bol presvedčený, že pochádzajú od reálnych duchovných bytostí. To ma priviedlo na myšlienku systematicky preskúmať dejiny zjavenia, nakoľko podobné zážitky mali aj iní a či v tom nie je nejaká časová zákonitosť. Každý veľký objav začína vnuknutím, len v súčasnosti si nikto nekladie otázku, odkiaľ tie vnuknutia prichádzajú.

(Slovenské katolícke noviny 7/2006)

Na pultoch kníhkupectiev sa pred časom objavilo už druhé, rozšírené vydanie Vašej knihy Angelológia dejín, tentokrát v českom jazyku. Aj semináre, ktoré vediete, majú názov Škola angelológie. Týka sa Vaša angelológia anjelov západnej náboženskej tradície?

Moja práca je prvým naozaj vedeckým potvrdením tradičnej západnej náuky o anjeloch. Presnejšie, jednej časti tejto náuky – náuky o duchoch času. Až donedávna sa myslelo, že anjeli môžu byť iba predmetom viery, ale nie je to celkom tak. Stredoveké autority totiž uvádzajú mená archanjelov, ktorí sa cyklicky striedali a inšpirovali ľudstvo. Každé dejinné obdobie má svojho inšpirujúceho archanjela - ducha času. Ak títo archanjeli naozaj pôsobili a inšpirovali umelcov, mysliteľov, kráľov a prorokov, ako o tom hovoria legendy, muselo by sa ich rytmické striedanie viditeľne odzrkadliť v dejinách kultúry. To je úvaha, ktorá stála v počiatkoch mojej práce. Priviedlo ma to k systematickému štatistickému výskumu vĺn tvorivosti v dejinách.

(Pohronie, 4. júla 2005)

Určite nie je jednoduché v niekoľkých vetách zhrnúť myšlienku teórie, ktorá prestupuje takmer všetkými sférami ľudského bytia, ale predsa: ako sa dá definovať základná myšlienka angelológie?

Prastará náuka o anjeloch rozpráva o hierarchiách duchovných bytostí – anjelov, archanjelov, anjelských kniežat, síl, mocností a panstiev, cherubínov a serafínov... Každý anjelský chór má inú úlohu: sú to strážni duchovia ľudí, zvierat a rastlín, inšpirujúce inteligencie národov a kultúrnych epôch.

Ako prvému sa mi podarilo dokázať jednu časť tradičnej angelológie vedecky – náuku o duchoch času. Už starí Babylončania uctievali siedmich bohov, z ktorých sa neskôr stalo sedem kresťanských archanjelov. Je to sedem duchovných praobrazov alebo bytostí, ktoré sa cyklicky striedajú a mohutným spôsobom spoluurčujú celé naše bytie. Každých 72 rokov vládne jedna z nich ako duch času. Za 504 rokov sa vystriedajú všetci siedmi. Takže každých 500 rokov sa dostane k moci tá istá duchovná inteligencia a inšpiruje určitý typ estetiky, filozofie a mravnosti. Ukázal som, že vlny tvorivosti vo svetových dejinách naozaj zodpovedajú týmto rytmom striedajúcich sa archanjelov. Napríklad veľkí lekári tvorili v obdobiach archanjela Rafaela, tradičného patróna medicíny. Alebo svetová básnická tvorba vrcholí každých 500 rokov v obdobiach archanjela Anaela (bohyne lásky a krásy Inanny).

(Vihorlatské noviny, jún 2005)

Slovania podľa Páleša ešte len majú zohrať svoju dejinnú úlohu. Čaká ich vedecká revolúcia v poznaní duchovnej prirodzenosti človeka. Pôjde o akúsi revolúciu morálno-psychologicko-nábožensko-mravnú a široká slovanská duša s prirodzenou túžbou po syntéze bude protipólom pretechnizovanému západnému svetu založenému na materiálnych výdobytkoch vedy a techniky. Kedy sa tak stane, opýtali sme sa prednedávnom E. Páleša na besede vo Vihorlatskej knižnici.

- Nerád odpovedám na otázku kedy, lebo to je najmenej dôležité. Podstatné je pochopiť, čo je našou úlohou a začať na sebe pracovať. Nebude to dnes ani zajtra. Sú to rytmy, ktoré trvajú stáročia a tisícročia, ale veľká kultúra sa vždy pripravuje v menšom a malom, preto už dnes by mohlo byť čosi ako predpríklad, ako by Slovania mohli pristupovať k riešeniu svetových problémov.

(Trenčianske noviny, 27.6.2005)

Trenčín - Názor, že anjeli by sa dali skúmať aj vedecky, nie je veľmi rozšírený. Emil Páleš sa to snaží zmeniť. V rámci svojho prednáškového turné prijal pozvanie Klaudii Medalovej z Centra environmentálnych aktivít a zavítal aj do Trenčína. Do malej zasadačky krajského úradu si prišlo v stredu večer Emila Páleša vypočuť viac ako sto ľudí. „Prišli ľudia, ktorí sa zaujímajú o duchovné poznanie. Nemá to nič spoločné so žiadnou konkrétnou cirkvou alebo náboženstvom, ale s hľadaním,“ povedala Klaudia Medalová.

(Košický večer, 25. február 2005)

Pán doktor, spoznala som Vás kedysi ako mládenca, ktorý v kruhu okolo ohňa rozprával o tom, že nad nami sa klenie obloha plná duchovných bytostí, ktoré sú pravzormi všetkých krás a cností: im máme byť verní, ctiť si ich, učiť sa od nich a stať sa im podobnými. Vyzvali ste svet, aby sa pridal k vám a začal sa točiť opačným smerom než doteraz. Pripadá mi zázračné, že teraz prednášate na univerzitách – a hovoríte pritom stále to isté, čo vtedy v lese pri ohni. V marci budete mať prednášku na viedenskej univerzite a v apríli ste pozvaný do Nórska na starobylú univerzitu v Trondheime. Ako ste to dokázali?

To, že ma niekam pozvú prednášať, ako aj mnoho mojich ďalších kolegov, by ešte nebolo nič výnimočné. Tak som v mojom prvom vedeckom období prednášal na rôznych miestach počítačovú lingvistiku. Zázrakom ale je, že teraz prednášam angelológiu – náuku o anjeloch! Ešte pred troma rokmi by to bolo úplne nemysliteľné. Dôkaz anjelov? Každý odborník, ktorý nepozná moju prácu, sa tomu zasmeje. Buď si poťuká na čelo alebo Vám začne blahosklonne vysvetľovať ako naivnému laikovi, o čom je veda. Viera v anjelov sa doteraz pokladala práve za exemplárny príklad niečoho iracionálneho a nevedeckého.

(Košický večer, 23.12.2004)

1. Aký duch času vládol v čase narodenia Ježiša a prečo bolo práve toto obdobie najvhodnejšie na jeho vtelenie a pôsobenie na Zemi?

V Ježišovi sa na Zemi narodil Kristus - tá bytosť, ktorá nás, ľudí vedie k naplneniu zmyslu nášho bytia a dejiny k ich vzdialenému cieľu do budúcnosti. Kresťanstvo je však oveľa starobylejšie než si dnes myslíme a nezačalo Ježišovým narodením. Táto duchovná bytosť pôsobila totiž už v predkresťanských časoch zo sféry Slnka, o čom v slnečných mystériách staroveku vedeli a očakávali jej príchod. Perzskí mudrci sa preto prichádzajú pokloniť Jezuliatku, ktoré túžobne očakávali po stáročia.

(Slovenka, 51-52/2004)

Odpusťte všetci, ktorým sa zdá nasledujúce osobnostné prirovnanie trúfalé, ale pri stretnutí s Dr. Emilom Pálešom mi napadla neobvyklá paralela – s tým, ktorého príchod na Zem budeme sláviť už o niekoľko dní. Aj on s charizmou, múdrosťou a láskou hovorí o zachovávaní duchovnej čistoty, o pravdivej ceste životom. Aj okolo neho sa zhromažďujú zástupy a má verných apoštolov. Kto je tento človek, ktorý na vedeckej báze potvrdzuje existenciu anjelov a ktorého slovám načúvajú jednoduchí slovenskí vidiečania aj medzinárodné vedecké kapacity?

Pán doktor, kto ste vlastne? Novodobý polyhistor, idealista, utopista alebo dokonca nadpozemská bytosť, do polohy ktorej vás štylizujú niektorí tí, čo uverili vášmu učeniu, že svet usmerňujú anjelské bytosti?

Neklaďte ma naroveň Kristovi, lebo si ešte aj čitateľ pomyslí, že sa s ním chcem porovnávať a to je mi nepríjemné. Som človek, ktorý hľadá pravdu aj za cenu osobných obetí, ale nie som dokonalý vzor. Viem povedať niečo o duchovnom svete z vlastného poznania, ale nie som vševedúci. Nezabudol som na sľub, ktorý som dal pred narodením, načo som tu, a usilujem sa byť mu stále znova verný. Som praktický idealista – zaujíma ma, čo z duchovných ideálov sa dá prakticky uskutočniť. Nevyužil som moje nadpriemerné schopnosti na to, aby som získal osobné výhody v porovnaní s ostatnými, ale chcel som pozdvihnúť túto krajinu z biedy. Ľudia to videli a tak mi začali pomáhať.

(Revue Prostor 60, zima 2003)

Hanuš: V jaké době podle Vás žijeme - skutečně jsme se ocitli na rozhraní věků, v němž dochází k podstatným změnám, anebo podléháme nějaké kolektivní iluzi či historickému sebeklamu?

Páleš: Podľa mňa žijeme v 124. roku veku archanjela Michaela, ktorý sa stal duchom času na jeseň 1879. Pre domnienku, ze sa už začal vek Vodnára, neexistujú, pokiaľ viem, žiadne dôvody. Nie je to doložené v duchovnej tradícii a nie sú na to ani žiadne empirické (skúsenostné) doklady. Veľké oživenie záujmu o duchovnosť, zverejnenie určitých tajných náuk a zmena paradigmy, ktorá sa od konca 19. storočia odohráva vo vede, umení a spoločnosti, sú inšpirované Michaelom, ktorý takto pôsobí každých 2500 rokov.

(Pravda, 4. október 2003)

Existujú anjeli? Ovplyvňujú dejiny? Opakuje sa história v cykloch? Bude sa svet v budúcnosti inšpirovať od Slovanov? Náboženstvá tomu verili po tisícročia, no veda to zavrhla. Emil Páleš preklenul stáročnú trhlinu medzi náboženstvom a vedou mostom. Povýšil stredovekú náuku o anjeloch na vedeckú disciplínu. O svojich prevratných zisteniach prednáša doma i v zahraničí.

Vyštudovali ste kybernetiku, teraz sa venujete histórii, biológii, filozofii a teológii. Cítite sa byť vedcom alebo filozofom?

Dlho som na to nevedel odpovedať, keď sa ma v televízii pýtali, aký odbor majú uviesť pod moje meno. Keby som totiž povedal historik, paleontológ, filozof alebo teológ, nebola by to pravda v bežnom zmysle slova a aj kolegovia z príslušných odborov by sa ohradili. Som sofiológ. Sofiológia je úsilie o celistvú múdrosť, spája sa v nej všetko ľudské poznanie, náboženské aj vedecké. Ruský filozof Vladimir Solovjov, ktorý sa považuje za zakladateľa sofiológie, ju definoval ako organickú syntézu kozmológie, antropológie a teológie. A v takom duchu pracujem aj ja.

(Život Turca, 18. decembra 2001)

Pán doktor, Americký biografický inštitút, ktorý mapuje špičkové osobnosti vo svete, Vás nedávno ocenil ako svetovú vedúcu osobnosť v sofiológii. Môžete nám prezradiť, čo tento termín znamená?

Sofiológia sa definuje ako úsilie o organickú syntézu kozmológie, antropológie a teológie. Je to niečo viac ako filozofia, náboženstvo a empirické vedy dohromady, pretože ich všetky obsahuje v organickej jednote. Meno dal sofiológii ruský filozof Solovjov, ktorý mal – podobne ako sv. Cyril - víziu Nebeskej múdrosti, Sofie. Zakladá sa na dôvere, že pravé náboženské zjavenie a pravá veda povedú k jednej spoločnej pravde. V tomto smere sa, pravda, dosiahlo zatiaľ len veľmi málo. Ale môj výsledok je z celosvetového hľadiska prelomový.

(Knižná revue, 12. december 2001)

Vaša knižka Angelológia dejín sa svojím obsahom, významom ani atmosférou nedá s ničím dostupným porovnať. Mnohí ju dokonca  pokladajú za váš debut. Ako  vnímate, že ste mimoriadne atypický a vlastne aj úspešný debutant?

- V skutočnosti je to už moja druhá kniha. V rokoch 1993 a 1994 som prednášal o úlohe Európy vo svetovom organizme a z týchto prednášok vznikla roku 1995 knižka Duchovná úloha Strednej Európy alebo Ako súvisia rozprávky s politikou. Týkala sa duchovného zemepisu. Poukázal som v nej na fakt, že medzi zemskými pologuľami jestvuje rovnaká funkčná diferenciácia ako medzi hemisférami ľudského mozgu: ľavá (západná) je racionálna, analytická, asertívna, mužská – a pravá  (východná) je intuitívna, syntetická, receptívna, ženská. Západ dosiahol obdivuhodné úspechy vo vede, zatiaľčo z Východu prišli veľké náboženstvá (,,ex oriente lux"). Táto analógia nie je náhodná. Ide o to, že duševné založenie orientálca skutočne viac zodpovedá duševnému založeniu ženy alebo stavu vedomia v noci (vo sne) – a duševné založenie západniara je podobné ako u muža alebo u človeka v bdelom stave. Zem je živý organizmus (Gaia) a má orgány analogické človeku. Európa predstavuje zemské srdce – stred medzi hlavou (Západom) a údmi (Východom). Európa pulzuje ako srdce: striedavo prijíma kultúrne vplyvy z Východu a zo Západu a spája ich.

(Nitrianske noviny, 19.novembra 2001)

1. Nedávno ste mali prednášku v Nitre. Nebola som na nej, mohli by ste mi povedať, ako na vašu knihu „Angelológia dejín“ reagovali ľudia, samozrejme mám na mysli aj reakcie ľudí z iných miest?

Od mája, kedy kniha vyšla, som bol vo viac ako tridsiatich slovenských mestách a do Vianoc budem o Angelológii prednášať ešte na Morave, v Čechách a v Nemecku. Stretávam sa s reakciami všetkých druhov, medzi nimi však naprosto prevláda pozitívne prijatie a uznanie. Skeptici zrejme onemeli prekvapením, že štúdie nezávislých zahraničných odborníkov moju hypotézu predbežne potvrdili - azda preto ich teraz nepočuť. Obdivuhodný je sám fakt, že na mojej prednáške sedia ateisti spolu s veriacimi, kresťanskí kňazi spolu s jogínmi a budhistami, prírodovedci, humanitní vedci aj laici, mládež aj dôchodci, príslušníci všetkých politických strán – a dokážu sa na niečom zhodnúť – videli ste to už niekde?

(Historická revue, november 2001)

Vaša kniha „Angelológia dejín. Paralelné a periodické javy v dejinách“ vyšla pred troma mesiacmi. Napriek vysokej cene sa štvrtina nákladu rozobrala ešte skôr ako sa dostala na pulty kníhkupectiev. V čom sa skrýva jej kúzlo?

Podarilo sa mi urobiť prielom v istom smere, na ktorý ľudia podvedome už dlho čakali. Veľké množstvo poznatkov, ktoré zdanlivo nesúviseli, zapadlo do seba ako kľúč do zámky a začalo dávať zmysel. V prípade, že odborná obec akceptuje dôkazy, ktoré som predložil, zaradí sa moja práca medzi vôbec najväčšie objavy, ktoré prispejú k paradigmatickému prelomu v našom svetonázore.

(Košický večer, 22. júna 2001)

1.Angelológia dejín s podtitulom Paralelné a periodické javy v dejinách je nepochybne krásna kniha a zaujímavé čítanie. Súčasne ponúkate i novú teóriu chápania vývoja ľudstva? Čo Vás k jej vytvoreniu inšpirovalo, podnietilo? Ovplyvní Vaša teória doterajšie názory?

Môj výklad dejín je síce väčšine ľudí neznámy, ale nie nový. Je to v skutočnosti to najstaršie chápanie dejín, aké poznáme. Od úsvitu dejín v starom Sumeri až do konca stredoveku bolo ľudstvo presvedčené, že do behu ľudských dejín zasahujú duchovné inteligencie - bohovia alebo anjeli. Inšpirujú napríklad veľké osobnosti a tak rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú dejiny.

Ja som vlastne len ukázal, že tieto staré náuky boli pravdivé. Len naša materialistická doba im už nedokázala porozumieť. Takže iba v kontexte našej doby je to niečo prekvapujúce.

Chcel by som však podotknúť, že z mojej strany nejde iba o číru teóriu, ale o objav, ktorý sa už predbežne potvrdil. To je veľký rozdiel. Lebo filozofií dejín je veľa, ale máloktorá môže o sebe povedať, že sa potvrdila empiricky.

(Týždenník Nové Pohronie, 18.-24. júna 2001)

Ľudia, ktorí sa venujú exaktným vedám, zriedka berú do úvahy teológiu. Platilo to u nás najmä pred rokom 1989, keď sa oficiálne uznávala len materialistická filozofia. Vy ste vzdelaním kybernetik. Ako ste dospeli k tomu, aby ste spojili dve zdanlivo nezlučiteľné záležitosti?

Vo svete jestvuje rastúci trend spájať najmodernejšie výsledky vedy s najstaršími duchovnými tradíciami ľudstva a hľadať medzi nimi súvislosti. Ja som študoval matematiku, ale môj najväčší objav spočíva v znovuobjavení angelológie, čiže stredovekej náuky o anjeloch. To na prvý pohľad nepatrí do vedy, lenže mne sa podarilo angelológiu potvriť práve exaktnými metódami matematickej štatistiky.

Skúmal som početnosť výskytu géniov v dejinách (veľkých hudobných skladateľov, maliarov, básnikov, filozofov a podobne) a zistil som, že neprichádzajú náhodne, ale periodicky v určitých vlnách a rytmoch. To je už samo osebe prevratné zistenie; no ja som navyše ukázal, že tieto rytmy boli dokonca známe už v stredoveku. Jeden stredoveký opát, Johannes Trithemius, ich poznal, a vysvetľoval ich tým, že jestvuje sedem archanjelov, ktorí sa cyklicky striedajú ako duchovia času a inšpirujú veľké osobnosti. Archanjel Michael napríklad inšpiruje vo svojich obdobiach veľkých filozofov, Anael básnikov atď. Je fakt, že tieto rytmy jestvujú a musia mať nejakú príčinu. Tá sa však vymyká pochopeniu tzv. normálnej vedy.

(pre Zemplínsky denník)

1. Počujete to ticho? Kniha vyvolávala polemiku predtým než vyšla, teraz sa rozhostilo ticho. Aspoň v našich končinách, v agentúrnom spravodajstve, v médiách. Ako to vnímate?

Až také ticho zase nevládne, pretože v júni sa uskutočnil asi tucet televíznych a rozhlasových vysielaní ako aj rozhovorov do novín o Angelológii dejín. A na mojej prednáškovej šnúre po Slovensku bolo aspoň tisíc poslucháčov. Kniha urobila hneď prvý mesiac po svojom vytlačení azda taký obrat, ako žiadna iná, a stovky ľudí o nej horlivo diskutujú v súkromí. Ale v porovnaní s tým, čo jej obsah ešte vyvolá v budúcnosti, je to asi naozaj len ticho pred búrkou. Povrchné senzácie a klebety sa šíria rýchlo a rýchlo sa na ne aj zabudne. Veľké myšlienky pôsobia v hĺbkach ľudského vedomia pomaly a až po rokoch a desaťročiach naberú mohutný vplyv na celú spoločnosť.

Môj objav by sa takmer dal, ako mnohé iné, odkázať do ríše viery alebo fantastiky, keby... Keby sa na veľké prekvapenie skeptikov nebol potvrdil dôkladnými nezávislými štúdiami niektorých renomovaných zahraničných antropológov a sociológov. V tejto chvíli sa zdá, že je vedecky nenapadnuteľný a oponenti nemajú čo povedať.